BRATISLAVA – Mnohí ľudia sú dnes pri opaľovaní opatrnejší a pred slnečnými lúčmi majú rešpekt. Je však dnes opaľovanie naozaj nebezpečnejšie oproti minulosti? Na to sme sa spýtali kožnej špecialistky Jany Polakovičovej a klimatológa Pavla Matejoviča.
Podľa klimatológa Pavla Matejoviča z klasickej televíznej predpovedi počasia nezistíte, či vás pri opaľovaní ozonosféra ochráni. „Treba rozlišovať medzi troposférickým a stratosférickým ozónom, výstrahy sa zvykli dávať na troposférický, teda prízemný ozón, na stratosférický sa nikdy nevydávali, ten má však súvislosť s opaľovaním,“ spresnil odborník, podľa ktorého je aktuálne koncentrácia stratosférického ozónu pod dlhodobým priemerom a takáto situácia pretrváva takmer v priebehu celého tohto roka.
Sprcha po opaľovaní ako najväčšia chyba? Toto už nerobte, inak vám to telo čoskoro zráta!
„Ozónová vrstva, resp. ozonosféra, ktorá sa nachádza vo výške 20 až 30 kilometrov nad zemským povrchom, chráni Zem pred škodlivým ultrafialovým žiarením. V minulosti ozónovú vrstvu narušovali predovšetkým freóny. Ich koncentrácia sa po prijatí Montrealského protokolu v roku 1987 síce znížila, no nie do takej miery, aby nemali negatívny vplyv na ozonosféru. V súčasnosti sa na deštrukcii stratosférického ozónu podieľa aj zosilnený skleníkový efekt atmosféry. Kombinácia oboch faktorov potom spôsobuje jeho nízke koncentrácie,“ vysvetlil Matejovič. Takýto stav môže mať za následok zvýšený výskyt rakovinových ochorení kože.
Dermatologička Jana Polakovičová: Pokožka by sa nemala spáliť ani raz za život
Keď sa ohliadneme do minulosti a porovnáme ju so súčasným stavom, bolo niekedy opaľovanie bezpečnejšie?
V minulosti ľudia neboli zvyknutí toľko cestovať, takže pokiaľ sa opaľovali, bolo to predovšetkým v domácom prostredí. Na druhej strane, nebolo zvykom používať sunscreeny a ani sa nevedelo toľko o fotoprotekcii a nebezpečenstve nádorových kožných ochorení. Dnes máme oveľa väčšie možnosti cestovať do exotických krajín a to prináša určité riziká. Dnes cestujú rodičia aj s úplne malými niekoľkomesačnými deťmi a vieme, že spálenie v detskom veku výrazne zvyšuje riziko nádorových kožných ochorení v dospelosti.
Mal by byť pobyt detí alebo starých ľudí na intenzívnom slnku tabu?
Nepovedala by som, že tabu. Detská pokožka je oveľa citlivejšia na spálenie, na druhej strane vieme, že slnečné žiarenie potrebujeme na množstvo procesov prebiehajúcich v našom organizme. Deti do troch rokov veku by sa vôbec nemali intenzívne slniť, mali by pri pobyte na slnku nosiť klobúk, slnečné okuliare s UV–filtrom, tričko. Dnes už dostať kúpiť aj oblečenie a plavky s UV-ochranou. U detí aj u starších ľudí je veľmi dôležité nezabúdať na pitný režim. U obidvoch vekových kategórií veľmi ľahko dochádza k dehydratácií.
U starších ľudí je treba spomenúť ešte jedno riziko, a to riziko chorôb a liekov, ktoré starí ľudia užívajú. Niektoré z nich výrazne zvyšujú senzitivitu kože na UV–žiarenie. Medzi takéto lieky patria predovšetkým antibiotiká, antidepresíva, antimykotiká, antidiabetiká. U ľudí s opakovanými herpetickými infekciami alebo s kardiovaskulárnymi ochoreniami je slnenie rizikovejšie.
Podieľa sa na riziku aj ozonosféra?
Redukcia ozónovej vrstvy taktiež ovplyvňuje riziká pri slnení, ozónová vrstva má za úlohu filtrovať predovšetkým UV-B zložku ultrafialového žiarenia. UV-B zložka je zodpovedná za riziko zvýšeného výskytu nádorových kožných ochorení.
Klíma sa mení, dôsledky globálneho otepľovania pociťujeme aj na Slovensku. Líšia sa dnešné zásady zdravého slnenia od tých dakedajších? V čom? Je napríklad potrebné používať ochranné krémy s vyšším faktorom?
Prístup ľudí k slneniu sa jednoznačne zmenil. Vďaka primárnej prevencii, ktorá prebieha na úrovni edukačných materiálov, médií a aj prednášok v školách, je populácia oveľa viac informovaná. Aj internet poskytuje množstvo informácií o možnosti samovyšetrovania, správnom opaľovaní, veľkosti UV–indexu a stave ozónovej diery. Raz ročne prebieha Euromelanoma day, ktorý ešte viac zvýši pozornosť ľudí pred letom na nutnosť rozumného slnenia s adekvátnou fotoprotekciou.
Krém s akým najnižším ochranným faktorom by sme mali zvoliť v rámci prevencii rakoviny kože?
Zvolenie krému s ochranným faktorom sa odvíja od fototypu kože, veku, dĺžky slnenia, zvolenej destinácie, ale aj pridružených kožných a iných ochorení (napríklad rosacea, akné, solárna alergia, pigmentové škvrny, alergia na chemické filtre). V zásade však platí, že faktor SPF nižší ako 20 nemá dostatočný protektívny účinok pred nádorovými kožnými ochoreniami. Krémy s ochranným UV–faktorom si musíme vyberať podľa typu pleti, resp. v prípade kožných ochorení prispôsobiť tieto sunscreeny danému kožnému ochoreniu. Ak má pacient akné, je vhodné zvoliť ochranný krém, ktorý bude aj regulovať kvalitu kožného mazu a zmatňovať pleť.
Koľkokrát sa naša koža môže na slnku spáliť? Existuje nejaký približný limit? Hovorí sa, že koža si naše prehrešky pamätá.
Koža si pamätá množstvo žiarenia, ktoré absorbuje počas života. Väčšina zmien sa však neprejaví hneď, ale až po určitom čase. Preto je nutné už od detstva pristupovať k slneniu rozumne. Netýka sa to len starnutia kože, tvorby vrások, ale predovšetkým ide o závažné nádorové kožné ochorenia. Odpoveď na otázku koľkokrát sa môže človek spáliť je ideálne ani raz. Žiadny limit neexistuje a je prísne individuálne, k akým zmenám na koži dochádza.
Aké prejavy zmien na koži môžu napríklad po dovolenke pri mori signalizovať závažnejší problém?
Po každej dovolenke by sme mali realizovať tzv. self –monitoring pokožky, alebo, inak povedané, samovyšetrovanie pigmentácií na koži pomocou ABCDE pravidla. Pozorujeme vznik asymetrie znamienka, zmenu jeho okrajov, farby, zväčšenie priemeru, vývoj zmien. Ak sme sa spálili mierne, mali by sme použiť upokojujúce a regeneračné krémy po opaľovaní. Ale ak bolo spálenie výraznejšie, teda, ak sa objavili drobné alebo dokonca väčšie pľuzgiere, bolestivosť a napätie kože, výraznejšie ošupovanie, je nutné spálenie konzultovať aj s kožným lekárom, aby sa zabránilo neskorším komplikáciám.
Má slnenie aj nejaké zdravotné pozitíva? Čo hovoria najnovšie medicínske poznatky? A naopak, aké netušené negatíva opaľovanie má?
Slnečné žiarenie je pre človeka veľmi dôležité, predovšetkým pre tvorbu vitamínu D. Má význam pre deti, dospievajúcich, ale aj dospelých jedincov. U detí a dospievajúcich pre adekvátny rast, u starších ľudí funguje ako ochrana pred osteoporózou. Taktiež je dôležitou súčasťou imunitného systému a má vplyv na nervový systém. Nedostatok sa môže prejaviť aj psychickými poruchami. Slnenie v prímorských lokalitách napríklad využívame pri liečbe mnohých chorôb – od atopickej dermatitídy, psoriázy, až po astmu.
Dobre známymi negatívami slnenia sú vznik nádorových kožných ochorení, či už melanómového alebo nemelanómového typu, ktorých množstvo neustále narastá. Taktiež predčasné starnutie kože, rôzne prejavy hyperpigmentácií (hnedé škvrny), stále častejšie sa však objavujúca solárna alergia. Nezabúdajme, že po intenzívnejšom slnení by sme mali používať aj krémy po opaľovaní, ktorých úlohou je upokojenie podráždenej pokožky. Niektoré majú veľmi príjemný chladivý efekt a poskytujú koži potrebnú hydratáciu po slnení. Málokto vie, že pred slnkom sa treba chrániť aj vtedy, keď je oblačno, pretože mraky prepúšťajú až 90 percent UV–žiarenia, predovšetkým zložku UV-A žiarenia.
