BRATISLAVA - Prízemné jarné mrazy sú postrachom pre pestovateľov a hospodárov. Z minulého roka si mnohí z nich pamätajú, že im nízke teploty poničili úrodu. Meteorológa Pavla Matejoviča sme sa spýtali, ako vidia tohtoročnú prognózu chladných jarných rán odborníci.
Jarné mrazy nie sú podľa Matejoviča výnimočným javom a týkajú sa najmä prvej polovice jari. „Ak ešte panuje vegetačný pokoj, mrazy nemusia spôsobiť vážnejšie problémy. Výrazné oteplenie v marci a začiatkom apríla však môže urýchliť vývoj vegetácie. Následný vpád studeného vzduchu potom môže spôsobiť, že teploty klesnú hlbšie pod bod mrazu aj v nížinách juhozápadného Slovenska,“ ozrejmuje.
Slovenskí odborníci porovnali opaľovanie kedysi a dnes: Pozor na deti, slnečné zákony sa menia
Ako meteorológ spomína, s náhlym pádom veľmi studeného vzduchu sme bojovali napríklad vlani. Už 4. a 5. apríla sa na Slovensku vyskytol letný deň, keď maximálna teplota vystúpila na 26 stupňov Celzia a v dôsledku rekordne vysokých teplôt začalo všetko prudko kvitnúť. Vzápätí sa však meteorologická situácia zvrtla. Koncom apríla k nám prenikol veľmi studený, pôvodom arktický vzduch. Minimálna teplota vtedy nadránom klesla hlbšie pod bod mrazu, v nížinách juhozápadného Slovenska miestami len na -5 stupňov Celzia. Pri zemi však mrzlo ešte tuhšie. Vo výške 5 centimetrov nad zemským povrchom klesla 26. apríla 2016 minimálna teplota v Piešťanoch až na -9,3 stupňa Celzia. Silný mráz poničil vinič a rozkvitnuté stromy.
Úrode najviac škodí globálne otepľovanie
„Ani túto jar nemožno vylúčiť, že nenastane podobná situácia. Prvé dve marcové dekády boli totiž veľmi teplé, až štyri stupne Celzia nad dlhodobým priemerom. Ak bude teplé počasie pokračovať, vegetácia sa môže rýchlo prebudiť. Potom stačí, aby sa vytvorili vhodné poveternostné podmienky na vpád veľmi studeného vzduchu a mrazy môžu udrieť. Či však k takej situácii naozaj dôjde aj túto jar, sa v tejto chvíli nedá predpovedať. Závisí to od viacerých faktorov. Slabší mráz vážnejšie škody spôsobiť nemusí,“ objasňuje meteorológ.
Jarné mrazy sú podľa slov Matejoviča nebezpečné práve v ére globálneho otepľovania. Vysoké teploty v prvej polovici jari totiž spôsobujú skorý nástup vegetačného obdobia a rastlinám či stromom môže ublížiť aj prechodne chladnejší vzduch. „Jar ako celok pritom nemusí byť vôbec studená. Na to, aby pomrzli rozkvitnuté stromy, stačí len niekoľko chladných dní. Na jarné mrazy sú citlivé najmä nižšie položené a málo prirodzene ventilované polohy, kde v noci nefúka. Vzduch sa tak nepremiešava a tým, že je chladnejší, klesá k zemi. Naopak, na úbočí hôr vzduch viac cirkuluje, preto tam mrazy na jar vážnejšie škody nespôsobujú,“ uzatvára.
