BRATISLAVA – Na takú tuhú zimu, počas ktorej by Dunaj zamrzol po celej svojej dĺžke, si pamätá len málokto. Podľa klimatológa Pavla Matejoviča však v minulosti Dunaj zamŕzal pomerne často, čo dokumentujú aj historické záznamy.
„Počas mimoriadne studenej zimy na prelome rokov 1962 a 1963 zamrzol Dunaj po celej svojej dĺžke - od Viedne až po ústie do Čierneho mora. Odvtedy už také rozsiahle zamrznutie tejto rieky nebolo pozorované. V minulosti však Dunaj zamŕzal pomerne často. Vypovedajú o tom aj rôzne historické dokumenty,“ spomína meteorológ Pavel Matejovič na stránke Nun.sk.
Klimatológ o bielych Vianociach na Slovensku v minulosti: Nostalgický výmysel
Dunaj v dávnejšej minulosti zamŕzal tak výrazne, že sa na ňom zvykli konať tradičné zimné slávnosti, tzv. Eisewegmachen. Ich súčasťou bol pochod celej mestskej rady na čele s mešťanostom do Petržalky. „Podľa dobových kroník sa prvý pochod konal v roku 1455 a posledný v roku 1626, keď prišlo k tragédii. Pod povozníkom Johanesom Germayerom, ktorý bol mešťanostom poverený vyskúšať hrúbku ľadu, sa pri spiatočnej ceste z Petržalky prelomila zamrznutá hladina rieky a on sa aj s koňmi prepadol do Dunaja. Cisár Ferdinand II. preto tieto slávnosti zakázal,“ spresňuje Matejovič.
V roku 1683, keď Dunaj takisto zamrzol úplne, dala mestská rada na rozkaz cisárskeho generála urobiť v Dunaji priehlbne, aby zabránila prístupu tureckých vojsk do mesta. „Aj počas tuhej zimy 1783/84 pokryl Dunaj súvislý ľad – opát Ján Ignác Felbiger, ktorý v Bratislave zriadil meteorologickú stanicu, v záznamoch uviedol, že hrúbka ľadu dosahovala 57 centimetrov (v priebehu uvedenej zimy zamrzli aj iné veľké európske rieky),“ doplnil klimatológ.
Ľadové kryhy pripomínali horské masívy
Vo februári 1813 sa na Dunaji vytvoril taký hrubý ľad, že sa po ňom podľa novín Pressburger Zeitung dalo prechádzať s naloženými vozmi. Niektoré záznamy dokonca spomínajú, že Dunaj zamrzol až po samé dno. „V roku 1459 údajne Dunaj zamrzol tak silne, že bol zamrznutý aj štrk a piesok na jeho dne. V rokoch 1403 a 1409, keď počas mimoriadne tuhých zím zamrzlo okrem Dunaja aj Baltské more, vznikli na rieke ľadové kryhy, ktoré pripomínali horské masívy, pričom ich roztápanie trvalo až do neskorej jari,“ dopĺňa.
Zamrznutý Dunaj nebol ani v 20. storočí raritou. Podľa novinového článku dunajského lodného kapitána P. Majerníka z januára 1984 (denník Pravda) bol Dunaj počas studenej zimy 1947/48 pokrytý ľadom až 90 dní (od 18. decembra 1947 do 17. marca 1948). Počas mimoriadne studenej zimy 1962/63 pretrval mohutne zaľadnený 80 dní, v zime 1939/40 celkovo 74 dní a v zime 1953/54 dovedna 70 dní. „Najčastejšie Dunaj zamŕzal v januári, za polstoročie až 14-krát, v decembri 10-krát a vo februári 6-krát. Dunaj však nezmŕzal len počas tuhých zím,“ dodal Matejovič.
Ľadové povodne
S extrémne studenými zimami sa nespájala len hrozba spojená s omrzlinami. Roztápanie ľadu bolo ľuďom v minulosti dobre známe ako tzv. ľadová povodeň. „Napríklad v roku 1526 sa v Bratislave vyskytla veľká povodeň spôsobená ľadochodom, pričom si vyžiadala 53 ľudských životov. Voda sa prevalila cez hrádze a zaplavila časť Hlavného námestia,“ opisuje Matejovič.
Aj v 19. storočí sa podľa jeho slov na Dunaji vyskytlo niekoľko ľadových povodní. O najväčšej ľadovej povodni na Dunaji hovoria historické záznamy z konca januára v roku 1809. Pri ľadochode vtedy dosiahla hladina rieky v Bratislave najväčšiu výšku spomedzi známych ľadových povodní. „Voda stúpala s veľkou prudkosťou a zaplavila nižšie ležiace ulice mesta - predmestie Zuckermandel, Kvetná dolina, Vydrica, Lodná ulica, Rybárska brána, Laurinská ulica, Hlavné námestie a Primaciálne námestie sa ocitli pod vodou. Najviac bola postihnutá Petržalka, ktorá mala v tom čase 500 obyvateľov, pričom takmer všetkých 127 domov bolo zrovnaných so zemou. Väčšinu obyvateľov Petržalky sa však vďaka trom lodníkom podarilo zachrániť, pri povodni zahynula len jedna stará žena a malé dievča,“ vykresľuje odborník.
Ľadové povodne sužovali brehy Dunaja aj v 19. storočí, konkrétne v rokoch 1813, 1830, 1837, 1838, 1850, 1876 a 1880. Na niekoľkých bratislavských miestach tieto udalosti dodnes dokumentujú nápisy a tabuľky na stenách historických budov (Stará radnica, Primaciálny palác, Laurinská ulica).
Na ľadové povodne na Dunaji si pamätá aj 20. storočie. Po arkticky mrazivom decembri 1927 prišiel o niečo teplejší január, ktorý so sebou priniesol „veľkú vodu“. Ako jej priebeh opísala hydrologička B. Horváthová (2003), „po mrazivom počasí v 2. polovici decembra 1927 zamrzla na našom úseku Dunaja vodná hladina od Karlove Vsi až po Gabčíkovo (...) Za ľadochodu sa 9. januára voda vyliala na pravom brehu pri Auspitzi v Petržalke. Ľady, ktoré sa pohli od Hainburgu, sa zastavili asi 2 kilometre nad Bratislavou. Ľadová bariéra bola rozrušená pri Gabčíkove 11. januára po zásahu vojska, keď bol prestrieľaný kanál pre odtok vody. Na ľadochod malo vplyv zvýšenia teploty vzduchu. Toho dňa odplával aj ľad medzi starým mostom a Zuckermandlom.“
Ďalšia ľadová povodeň sa na Dunaji vyskytla vo februári a marci 1947. Na uvoľňovanie ľadov sa vtedy použili výbušniny, dodáva Matejovič a približuje, že podobná situácia nastala aj po mimoriadne studenom februári v roku 1956, keď sa na rieke začali tvoriť ľadové zápchy, čo zapríčinilo vzdutie hladiny, ktoré v Bratislave prekročilo úroveň 5 metrov, pričom hrúbka ľadu dosahovala 1 až 1,8 metra. „Nebol to však homogénny ľad, ale ľadová vrstva bola tvorená kryhami a zamrznutým srieňom. Vodný stav dosiahol maximálnu výšku 748 centimetrov z 19. na 20. februára. Ešte viac to bolo 3. marca, keď hladina Dunaja dosiahla úroveň až 912 centimetrov. Pretože hrozilo, že obrovské ľadové kryhy poškodia piliere Starého mosta, rozhodli sa úrady rozbiť ľad za pomoci leteckého bombardovania,“ vysvetľuje Matejovič.
Z výskumu klimatológa ďalej vyplýva, že posledné ľadochody sa na Dunaji objavili v januári 2006 a februári 2012. Nedosiahli však úroveň zamrznutia Dunaja vo februári 1956 a počas zimy 1963, keď sa na Dunaji vyskytol posledný „veľký ľad“.
