BRATISLAVA - Letné mesiace so sebou prinášajú okrem pohody, relaxu a zábavy aj nástrahy. Extrémne horúčavy vplývajú na ľudský organizmus, ale aj na jedlo, potraviny či vodu v prírodných a umelých kúpaliskách, informovala hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR) Lenka Skalická.
Úrad odporúča piť počas horúcich dní dostatočné množstvo vhodných nápojov. Za vhodné sa považujú predovšetkým stolové minerálne vody, bylinné a ovocné čaje, vyhnúť sa treba alkoholickým nápojom či káve.
Dôraz treba klásť aj na potraviny a prípravu pokrmov. Je treba uplatňovať zásadu "ľahšej stravy". Ide o potraviny s vyššou stráviteľnosťou a nižšou energetickou hodnotou. Ľudia by mali kupovať len také množstvo a druhy potravín, ktoré sú schopní skonzumovať do vyznačeného dátumu spotreby a majú zabezpečené podmienky na ich skladovanie. "Po nákupe treba potraviny dopraviť čo najskôr domov a uchovávať v chladničke," poznamenala Skalická.
Pozor si treba dávať takisto pri pobyte na slnku. Treba si chrániť predovšetkým kožu, oči a používať prikrývky hlavy. Pred slnkom musia rodičia chrániť aj dojčatá a malé deti, pričom pozor by si mali dávať aj starí ľudia či osoby s kardiovaskulárnym ochorením.
Rodičia by však mali venovať zvýšenú pozornosť aj detským ihriskám a pieskoviskám, v ktorých sa hrajú deti. Najčastejším zdrojom parazitárnych infekcií sú exkrementy psov a mačiek, ktoré môžu za určitých okolností spôsobiť ochorenia ako toxokaróza, toxoplazmóza či nákaza detskou pásomnicou.
Do úvahy prichádza takisto salmonelóza. Pieskoviská nie sú rizikové len z tohto hľadiska, no sú tiež obľúbeným útočiskom alkoholikov a narkomanov. Preto treba najskôr zhodnotiť stav pieskoviska, až potom nechať dieťa sa v ňom hrať.
Opatrní by mali ľudia byť takisto pri návšteve prírodných či umelých kúpalísk. Úrad verejného zdravotníctva SR odporúča kúpať sa len na kúpaliskách, ktoré sú pod stálou kontrolou. Úrad pravidelne počas letnej kúpacej sezóny monitoruje kvalitu vody a aktuálne výsledky zverejňuje na stránke www.uvzsr.sk.
Schladiť sa možno okrem kúpania aj klimatizáciou v aute či doma a v práci. Aby však nebola klimatizácia viac škodlivá, musí byť nastavená tak, aby rozdiel teplôt medzi vonkajším a vnútorným prostredím nebol vyšší ako päť, maximálne sedem stupňov Celzia.
Náhle zmeny teplôt vzduchu v krátkom čase predstavujú pre organizmus stresovú situáciu. Ide o vznik tzv. teplotného šoku, dôsledkom ktorého môže byť celkové oslabenie organizmu.
