BRATISLAVA – Niektorí slovenskí diplomati prežili prvé hodiny rozdelenia bývalého Československa na spoločnom večierku Čechov a Slovákov. Jedným z nich bol aj bývalý minister zahraničných vecí Eduard Kukan, ktorý ho absolvoval na stálej misii ČSFR pri Organizácii spojených národov (OSN). Pôsobil tam najskôr ako stály predstaviteľ federácie a potom ako SR.
"Posledný federálny minister zahraničných vecí Jozef Moravčík poslal do sveta šifru, aby všetci veľvyslanci zostali na svojich miestach a dohliadli na to, aby rozdelenie na veľvyslanectvách prebehlo kultúrne a civilizovane. Tak sa to aj stalo. S Čechmi sme sa rozlúčili veľmi priateľsky. O dva dni na to sme do veľkých tašiek zobrali čo najviac kancelárskych potrieb a odsťahovali sa do samostatnej budovy SR," priblížil na nedávnej konferencii, ktorú ministerstvo zahraničných vecí venovalo 20 rokom služby modernej diplomacie pre Slovensko.
Na rovnakom mieste bol aj súčasný predseda Medzinárodného súdneho dvora (MSD) v Haagu Peter Tomka. V záverečných dňoch federácie ako právny poradca československej stálej misie spolupracoval s Kukanom pri podávaní prihlášok dvoch nástupníckych štátov do OSN. Slovensko sa stalo jeho členskou krajinou 19. januára 1993.
"V prvý pracovný deň v rámci SR som dostal pokyn z Bratislavy, aby som sa 11. januára hlásil na MZV a venoval sa otázke, ktorou Slovensko bolo vtedy asi najviac vnímané, najmä v európskom kontexte, a to bol spor s Maďarskom o Gabčíkovo-Nagymaros," pripomenul Tomka s tým, že po zániku federácie nebol nikto, kto by viedol rokovania s Budapešťou a Európskou komisiou (EK).
Pokiaľ jeho kolegovia v New Yorku zažívali pocit hrdosti pri vztyčovaní slovenskej vlajky ako nového členského štátu OSN, Tomka sedel v Bruseli s vtedajším maďarským štátnym tajomníkom ministerstva zahraničných vecí a súčasným šéfom diplomacie Jánosom Martonyim a zástupcom EK, aby si vyjasnili, čo ďalej s vodným dielom.
Rokovania pokračovali v Budapešti, pričom Tomka bol nielen vedúcim celej vládnej delegácie, ale aj vedúcim právnej skupiny, ktorá mala pripraviť dohodu o predložení sporu MSD. "Koncom februára mi odchádzajúci minister zahraničných vecí Milan Kňažko povedal, že som svoju úlohu splnil a mám sa vrátiť späť do New Yorku," opísal sled udalostí.
Súčasný osobitný predstaviteľ generálneho tajomníka OSN pre Strednú Áziu Miroslav Jenča bol na prelome rokov 1992/1993 na veľvyslanectve v Mexiku. Išlo o jeho prvé zahraničné vyslanie. Ako spomenul, Česi a Slováci tam mali dobré vzťahy, takže aj silvestrovská oslava sa niesla v priateľskej atmosfére.
"Zo začiatku na nej bola veselšia a nad ránom nostalgickejšia nálada," poznamenal. Prvého januára sa presťahoval do budovy obchodného oddelenia bývalého veľvyslanectva Československa. "Zo Slovenska sme tam boli dvaja mladší diplomati a česká strana okamžite vyslala za nás náhradu. Prichádzalo k humorným situáciám, pretože českí kolegovia nám volali, aby zistili, čo majú kde hľadať, keďže sa zo začiatku vo svojej vlastne budove neorientovali," priblížil Jenča.
Terajšieho podpredsedu EK Maroša Šefčoviča zastihlo delenie spoločného štátu na zastupiteľskom úrade ČSFR v Harare v Zimbabwe. Po tom ako sa rozhodol pracovať pre Slovensko ho vyslali do Kanady. "Nastalo urýchlené balenie celej rodiny a presun cez pol zemegule z plus 40 do mínus 40 stupňov," zaspomínal si. Slováci boli na ambasáde v Ottawe v pozícii hostiteľov českých kolegov, keďže pri delení majetku budova pripadla SR.
"Pamätám si tie prvé týždne, kde sme sa snažili kopírovať všetko to, čo robili českí hostitelia slovenským diplomatom vo Washingtone, vrátane účtovania parkovacích poplatkov a podobných "významných" opatrení, ktoré nás, našťastie, veľmi rýchlo prešli a naďalej sme s českými partnermi spolupracovali veľmi dobre," podotkol Šefčovič.
