Sajfa: Z rádia do programu s holými babami

Už zrejme viete, či bolo dobré rozhodnutie prijať ponuku Jojky na moderovanie Noci VyVolených.

- Definitívne som si na sto miliónov percent istý, že som spravil dobre. Veľmi som na začiatku váhal, či sa mám do toho namočiť, lebo takýto voyeurizmus a hyenizmus je veľmi citlivá záležitosť. Som však veľmi rád, že som do toho išiel, lebo som získal obrovskú skúsenosť. Mám dokonca vážne podozrenie, že mi to aj celkom sedí. Včera mi totiž volala mama, že to bolo super a zabavila sa.

Je to celé pikantnejšie a drsnejšie, než ste očakávali?

- V jednom médiu týždenníkového charakteru som čítal rozhovor so psychologičkou, v ktorom podpichovačné otázky novinára celý čas mierili na to, či je erotiky vo VyVolených veľa, alebo málo. A tá psychologička povedala, že erotiky je tam primerane. Ja sa nepotrebujem pozerať na človeka, ktorý sa sprchuje, ale viem, že mnohí ľudia to radi v telke uvidia, a keď im to môžeme dopriať, tak nemám nič proti. Nehovorím, že je to strop televíznej zábavy, ale má to určitý zmysel. Koniec koncov, konverzácia o sexe je asi tá najbežnejšia medzi všetkými vekovými skupinami pod šesťdesiat rokov.

Teraz ste urazili dôchodcov.

- Ale len tak trošku.

Predsa len, nevydesili ste sa, keď súťažiaci v rýchlom tempe už počas prvých 24 hodín vo vile ukázali všetko?

- Pravdupovediac, bol som prekvapený presne tak, ako každý člen štábu. Hovorili sme si: Preboha, na Prime čakali dva týždne, kým sa niekto vyzlečie, rozoberali to, kto sa sprchuje v plavkách a kto ukázal pätu. A teraz zrazu príde Linda prvýkrát do sprchy. Pripadalo mi to také bezprostredné a milé slovenské.

Spôsob ,,boja" ktorého zo súťažiacich je vám najsympatickejší?

- Najviac sú mi sympatickí Rocky, Tony a Linda. To je moja trojica! Rocky preto, že je veľký, svalnatý, strašne smiešny, veľa žmurká a má výborné hlášky. Tony, to je taký mafiánsky otec rodiny a mám pocit, že je to naozaj dobrý človek - priamy a čestný. Linda, tú som si vybral pre jej božiu bezprostrednosť. Keď otvorí oči, tak je to ako program Okná vesmíru dokorán. Zračí sa v nich tá najjednoduchšia jednoduchosť, ktorá je však veľmi cenná. Netvrdím však, že by som s tou ženou chcel žiť, alebo stráviť s ňou čo i len hodinku v jednej miestnosti.

Koľko hodín denne sledujete dianie vo vile?

- Nie je to veľa. Ale keďže po vysielaní mojej nočnej šou mám problém zaspať, rovno sa vyberiem do ,,control roomu", kde sú výstupy zo všetkých 24 kamier. Dám si na uši slúchadlá a sledujem tie rozhovory. Poviem vám však veľmi otvorene, po hodine sa musím zdekovať, pretože mi to lezie von všetkými otvormi.

Pred jednou z reklamných prestávok ste poslali divákov ,,vypišať sa". Čo vám na tom povedali v televízii?

- Vôbec nič. Myslím, že som nepovedal nič také, čo by urazilo T Mobile. Že: ,,Preboha, on poslal ľudí preč a my tam máme reklamu na balík Relax 60!" Ja som už pred reklamou povedal všeličo, aj to, že: ,,Teraz vám pustíme taký krátky príspevok, v ktorom sa dozviete, akými šampónmi si máte umývať hlavu, na akých autách máte jazdiť a aké bujóny sú najlepšie do vašej polievky."

Čo vaša rodina? Ešte sa s vami ako s moderátorom takejto bezbožnej relácie všetci rozprávajú?

- Ak mám byť úprimný, tak rodičia mali trochu v úvode obavy, i keď nie sú nejakí rigorózni katolíci. Horšie to bolo so starými rodičmi z maminej strany, ktorí sú hlboko veriaci. Oni ale Jojku nechytajú a ani nevedeli, že ja takúto vec robím. Niekto im však bonzol, že ich vnuk je v televízii - v programe, kde sú samé holé baby. Moja mama si to potom zobrala na starosť, s babkou telefonovala asi hodinu a všetko jej vysvetlila.

Prirodzeným vývojom sa ľudia z rádií postupne presúvajú do televízií. Je to ocenenie ich práce i vizáže. Necítite nepriaznivé vibrácie od tých, na ktorých ešte neprišiel rad?

- Na toto je veľmi ťažké odpovedať. Veľa sme sa o tom rozprávali aj s Adelou, prebral som aj jednu jej myšlienku, i keď neviem, či to nie je myšlienka z Biblie. Skrátka: Ak človek dopraje druhým, tak bude aj jemu dopriate. Ja sa takto snažím žiť. Rádio beriem ako moju externú rodinu. Sú tam ľudia, ktorí mi doprajú, pretože rovnaký postoj cítia z mojej strany.

Ako prežívate stúpajúcu popularitu a koniec anonymity v uliciach Bratislavy?

- Rôzne. Raz som išiel v trolejbuse a sedel tam pán s asi trinásťročnou dcérou. Bol to taký ten pravoverný, do červena ladený alkoholik, to znamená, že bolo desať hodín ráno a on už mohol mať také tri pivá. Stále sa na mňa pozeral a potom takým pripitým hlasom povedal dcérke: ,,Hen, pozri sa, nie je to ten z tých VyVolených?!" Počul to, samozrejme, celý trolejbus, ja som mu nesmelo zakýval a okamžite som vystúpil. Bolo mi to veľmi nepríjemné. Zatiaľ ma však nikto nezbil a ani nič podobné.

Zdá sa, že v poslednom čase sa vám darí aj finančne, keďže s Adelou spolumoderujete množstvo veľkých komerčných akcií. Prečo stále cestujete trolejbusom?

- To kvôli mojej daňováčke, asi ju vymením (smiech). Ona mi totiž povedala, aby som si kúpil auto až v januári, lebo potom si to môžem lepšie odpísať z daní. Takže čakám. Je pravda, že s Adelou sme robili nejaké veľké akcie, ale nebolo ich až tak veľa. Som v tom stále nováčik a firemné večierky, ktoré som robil, by som vedel spočítať na prstoch mojich rúk a nôh. Navyše je to pre mňa strašný stres. Je to oveľa ťažšie, ako prísť do telky a niečo tam odmoderovať. Je to komunikácia vždy s novými ľuďmi, ktorí, keď si nás zavolali a dali nám honorár, vyžadujú obrovskú profesionalitu a presne nám prikážu, čo a ako máme robiť. Či sa mi finančne darí? Bývam v byte po dedkovi, teraz sme ho trochu vymaľovali a chcem si kúpiť počítač.

Váš otec je polymérny chemik, mama zástupkyňou riaditeľa v strednej škole. Vy sám ste vyštudovaný učiteľ angličtiny a slovenčiny. Kedy ste sa začali prikláňať k povolaniu, ktoré s týmto všetkým nemá nič spoločné?

- Najprv k tomu môjmu štúdiu. Myslím, že som v tomto veľmi po mame. Ona vyštudovala matematiku, hoci veľmi chcela študovať práve angličtinu, lenže pre kádrový posudok môjho starého otca, ktorý bol veľmi výrazný antiboľševik, nemohla. Ja som jej teda splnil sen. A ako som sa dostal k práci moderátora? Nikdy som nebol fanatickým poslucháčom rádia, vždy ma skôr otravovalo. Radšej si pustím CD. Keď som v nejakom nákupnom centre a hrá tam rádio, musím odísť. Neviem pri tom totiž nakupovať. Keď idem s vozíkom a zrazu počujem nejaký moderátorský vstup, tak musím zastať, vypočuť si ho a až potom idem ďalej. Ale aby som sa vrátil k téme. Bývalá frajerka mi povedala, že by som to mal so svojou veselou povahou skúsiť v rádiu, a tak som pred nejakými piatimi rokmi zašiel do rádia Ragtime, ktoré sa práve menilo na B1. Otvorila mi jeho vtedajšia šéfka Oľga Záblacká, ktorej som oznámil, že by som tam chcel robiť. ste toho ako vyštudovaný učiteľ odučili? Päť rokov, keďže som učil už od devätnástich.

Vraj ste svoju terajšiu priateľku objavili práve v radoch vašich študentiek.

- Je to pravda. Už sme spolu skoro tri roky.

A vraj ste kvôli nej museli nechať učenie.

- Nemyslím si, že to bolo postavené buď, alebo. Bolo to tak lepšie pre mňa a najmä pre moju mamu, ktorá pracovala v rovnakej škole. Viem, že takéto veci sa nerobia, ale zase buďme ľudia. Jednoducho ma toto dievča zaujalo. Nikdy som ju nezvýhodňoval, bol to veľmi krátky časový úsek, čo sme spolu chodili a zároveň som ju aj učil. Odišiel som aj preto, lebo som začal intenzívnejšie robiť v rádiu.

Takže sa nekonala žiadna dráma?

- Určite nie. Mama mi len povedala, že je jej nepríjemné vysvetľovať to kolegom. My sme to totiž absolútne tajili, o našom vzťahu netušili ani priateľkini spolužiaci. Nakoniec sa to vyriešilo veľmi decentne.

Na vašej dobrej kamarátke Adele Banášovej ste mali možnosť vidieť, čo spraví moderovanie reality show so súkromím moderátora. Máte problém hovoriť o svojom osobnom živote?

- Pravdu? Ja mám pocit, že poviem všetko. Rád sa totiž rozprávam. Viem, že k novinárom sa treba správať s veľkou úctou, lebo tí ľudia píšu o mne a keď začnú písať škaredo, tak je problém. Mám určité hranice - s frajerkou sa určite nebudeme fotiť na titulnú stránku s cumlíkom v ústach! Je to celé pre mňa veľká skúška, pretože mám často problém povedať NIE!