BRATISLAVA – Hoaxom a falošným správam sa aj v tomto roku, najmä na sociálnych sieťach, mimoriadne darilo. Zavádzajúci obsah sa stáva čoraz sofistikovanejší, pričom rôznym výmyslom a dezinformáciám uverili tisícky ľudí, ktorí ich častokrát ešte šírili ďalej namiesto toho, aby si informácie overili. Prinášame vám výber tých najväčších hoaxov roka. Skontrolujte si, či ste sa náhodou nestali ich obeťou aj vy.
Saharský prach a chemtrails
Saharský prach, ktorý vietor pravidelne prináša zo severnej Afriky, sa objavuje aj na Slovensku. Napriek tomu, že ide o prirodzený jav, na sociálnych sieťach sa šíri tvrdenie, že obsahuje toxické látky rozprašované v rámci tzv. chemtrails. Tieto konšpirácie sa často odvolávajú na analýzy bosnianskeho laboratória, no odborníci ich metodológiu spochybnili.
Podľa zavádzajúcich príspevkov prach údajne obsahuje hliník, nikel, bárium či arzén v nebezpečných množstvách. Experiment bosnianskeho laboratória, na ktorý sa hoaxy odvolávajú, však nemal jasnú dokumentáciu. Vzorky poskytla tretia strana za nejasných okolností a porovnávala ich s prachom zo Sahary. Vedci upozorňujú, že výsledky takéhoto experimentu nemožno považovať za dôveryhodné.
Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) potvrdil, že v apríli, keď Saharský prach pokryl časť Európy, na Slovensku limity pre ťažké kovy neboli prekročené. Tento fenomén je navyše dobre zdokumentovaný a nemá žiadnu súvislosť s tzv. chemtrails.
Batérie do automobilov Tesla
Vo februári tohto roku sa medzi používateľmi sociálnych sietí vo veľkom šírila verzia staršieho príspevku, ktorý zveličuje ekologický dopad ťažby kovov pre batérie do elektromobilov Tesla. Tvrdenie o potrebnom množstve ťažby pre lítium, kobalt a nikel bolo podľa analytikov nesprávne a zveličené. Pre niektoré kovy boli udávané čísla až desiatkykrát vyššie, než sú skutočné.
"Toto je batéria Tesla. Na jej výrobu potrebujete 12 ton kameňa pre lítium, 5 ton minerálov kobaltu, 3 tony nerastu na nikel, 12 ton medenej rudy," píše sa v príspevku na sociálnej sieti Facebook. Hoci má ťažba kovov používaných pri výrobe batérií pre významný dopad na životné prostredie a kovy ako lítium, kobalt či nikel môžu kontaminovať vodu a poľnohospodársku pôdu, odborníci sa napriek tomu zhodujú, že elektromobily sú k životnému prostrediu stále šetrnejšie než vozidlá so spaľovacími motormi.
Podľa správy Európskeho úradu pre životné prostredie z roku 2023 je pravda, že elektromobily vykazujú horšie výsledky v spotrebe minerálov a kovov, ale spaľovacie motory zasa vedú v spotrebe energie, v globálnom otepľovaní a nebezpečenstve pre ozón. "Pri zvážení všetkých dopadov na životné prostredie sú elektromobily v porovnaní s ostatnými typmi osobných automobilov najekologickejšie," uvádza správa.
Slovenské vlajky na zápase s Ukrajinou
Hoaxom sa nevyhli ani letné Majstrovstvá Európy vo futbale. Pred zápasom s Ukrajinou kolovala po internete správa, že Únia európskych futbalových zväzov (UEFA) zakázala fanúšikom zobrať si na štadión slovenské vlajky. UEFA vraj k tomuto kroku pristúpila z dôvodu podobnosti slovenskej a ruskej vlajky, keďže plnohodnotný zákaz sa týkal práve ruských vlajok. Podobnosť slovenskej vlajky by údajne mohla provokovať ukrajinských fanúšikov.
Išlo však o klamstvo. V skutočnosti UEFA nič také neurobila. To, že sa informácia sa nezakladala na pravde potvrdil aj Slovenský futbalový zväz. „Na zápas Slovenska a Ukrajiny vydala UEFA iba a výhradne zákaz ruských vlajok. V žiadnom prípade a nijako sa tento zákaz netýka vlajok slovenských,“ uviedli. Hoax šírili slovenské i ruské zdroje na sociálnej sieti Telegram. Odvolávali sa pritom na relevantnú agentúru AP, ktorú zneužili.
Číselné kódy na ovocí
Číselné kódy na ovocí a zelenine slúžia na identifikáciu produktov pri predaji, no na internete sa šíria tvrdenia, že kódy odhaľujú geneticky modifikované produkty. Podľa týchto príspevkov má kód začínajúci číslicou 8 označovať GMO produkty. "Ak na ovocí uvidíte túto etiketu, nekupujte ho za žiadnu cenu!", píše sa v nadpise článku, ktorý zdieľali stovky ľudí.
Tvrdenie o číselných kódoch na nálepkách je zavádzajúce. Je pravda, že päťmiestne kódy začínajúce číslicou 9 označujú, že produkt má certifikát organického pôvodu. Faktom je aj to, že štvormiestne kódy indikujú, že ovocie alebo zeleninu vypestovali konvenčným spôsobom. Nie je však pravda, že kód začínajúci číslicou 8 označuje geneticky modifikovaný produkt.
"V súčasnosti nie je v Európskej únii povolený žiadny geneticky modifikovaný druh ovocia alebo zeleniny," uviedol Michal Bachratý z ministerstva pôdohospodárstva, pričom dodal, že v rámci EÚ existuje harmonizovaný systém povoľovania geneticky modifikovaných organizmov (GMO). Zároveň platí nulová tolerancia pre neautorizované GMO.
Putinove video s jadrovými vyhrážkami
V slovenskom informačnom priestore sa po rozhodnutí Spojených štátov poskytnúť Ukrajine rakety dlhého doletu, objavil manipulovaný obsah, ktorý šíril dezinformácie a vyvolával strach. Tentokrát sa cieľom hoaxerov stal ruský prezident Vladimir Putin, pričom video, ktoré znie ako jeho vyhrážky jadrovou vojnou, sa ukázalo ako falošné. Na zmanipulované video, ktoré bolo šírené prostredníctvom sociálnych sietí a používalo technológiu deepfake na prekrútenie Putinových vyjadrení, upozornila novinárka Lenka Ježová.
V upravenom videu prezident Putin údajne reaguje na rozhodnutie USA slovami: „Dokument bol podpísaný. Dmitrij Medvedev je vo veliteľskom centre jadrových síl. Všetci sme už na svojich pozíciách. A nezabudnite, my ako mučeníci sa dostaneme do neba a oni jednoducho zdochnú." Ako poukázala Ježová, na tieto slová vo svojom videu upozornil aj europoslanec Ľuboš Blaha.
Toto video bolo však výsledkom manipulatívnych techník, ktoré zneužívajú deepfake technológie na vytvorenie falošných vyhlásení. Lenka Ježová identifikovala pôvodný ruský zdroj videa, v ktorom Putin v skutočnosti hovorí o téme úplne nesúvisiacej s vyhrážkami či vojnou. Originálne slová prezidenta sa týkali kontroly vzdušného priestoru Ruskej federácie.
Väčšina Slovákov je presvedčená, že dokáže rozlíšiť hoax od pravdy
Hoci podľa viacerých medzinárodných prieskumov patria Slováci k národom, ktoré majú najväčšie tendencie uveriť konšpiráciám a nepravdivým informáciám, väčšina Slovákov je presvedčená, že dokáže rozlíšiť hoax od pravdy. Myslí si to 69 percent. Vyplýva to z prieskumu NMS, ktorý sa realizoval začiatkom tohto roka na vzorke 1030 respondentov.
Za najväčších šíriteľov nepravdivých informácií považujú Slováci predovšetkým používateľov sociálnych sietí, myslí si to 91 percent. Najhoršiu povesť spomedzi sociálnych sietí si vyslúžil Facebook. Viac ako polovica respondentov, 58 percent, ho označila za sociálnu sieť, kde sa najviac šíria hoaxy.
