LONDÝN - V súčasnosti máme možnosť spoznať skutočnú tvár muža, ktorý inšpiroval podobizeň Santa Clausa. Zverejnená bola v časopise OrtogOnLineMag. Vznikla takmer 1700 rokov po smrti biskupa Mikuláša z Myry, ktorý sa zapísal do dejín svojou štedrosťou a veľkorysosťou a stal sa predlohou mnohých postáv spájajúcich sa s Vianocami.
Svätý Mikuláš z Myry, ktorý žil v rokoch 270 – 343 n. l., bol ranokresťanský svätec známy svojím obdarovávaním. Stal sa inšpiráciou pre holandskú ľudovú postavu Sinterklaasa, z ktorej sa neskôr v USA vyvinul Santa Claus a spojený je aj s anglickým Otcom Vianoc. Z obdobia života biskupa Mikuláša sa nezachovalo žiadne jeho vyobrazenie a väčšina jeho podobizní vznikla až po tom, ako zomrel. Jeho „pravú tvár“ však máme možnosť uvidieť vďaka štúdií forenzných vedcov, ktorí jej podobizeň zrekonštruovali pomocou lebky. Jej hlavný autor je Moraes a Mikulášovu tvár opísal ako silnú a jemnú. Všimol si tiež zvláštnu zhodu so širokou tvárou opísanou v básni Návšteva svätého Mikuláša z roku 1823, známejšej ako Twas The Night Before Christmas. „Výsledkom je široká tvár kompatibilná s básňou z roku 1823. Táto vlastnosť v kombinácii s hustou bradou veľmi pripomína postavu, ktorú si predstavujeme, keď myslíme na Santa Clausa,“ povedal, píše denník Daily Star.
Na štúdii sa podieľal aj Jos Luis Lira, ktorý uviedol: „Bol to biskup, ktorý žil v prvých storočiach kresťanstva a mal odvahu brániť a žiť podľa učenia Ježiša Krista, dokonca s rizikom vlastného života. Za toto rozhodnutie sa postavil proti autoritám, vrátane rímskeho cisára.“ Doplnil, že Mikulášova častá pomoc v núdzi viedla ľudí k tomu, aby u neho na Vianoce hľadali symbol láskavosti. „Jeho pamiatka je univerzálna nielen medzi kresťanmi, ale aj medzi všetkými národmi.“ Moraes vysvetlil, ako sa slávny svätec vyvinul do dnešnej ľudovej legendy. „Protestantská reformácia, ktorú viedol Martin Luther, prispela k tomu, že úcta k svätému Mikulášovi v mnohých krajinách zanikla. V Holandsku je však legenda o Sinterklaasovi.“ Poznamenal, že hoci ide o jazykové potlačenie svätcovho mena, úcta k nemu zostala silná aj v kolóniách.
Poukázal na to, že jednou z takýchto kolónií bol Nový Amsterdam, dnes známy ako New York, kde sa legenda preniesla do angličtiny ako Santa Claus. „Opisovali ho ako starého muža, ktorý trestá zlé deti a odmeňuje darčekmi tie, ktoré sa správajú dobre. Obraz Santa Clausa, ako ho poznáme dnes, vychádza z ilustrácie Thomasa Nasta pre časopis Harper's Weekly zo začiatku roka 1863. Tá bola inšpirovaná opisom v básni Návšteva svätého Mikuláša z roku 1823, ktorá sa pripisuje Clementovi Clarkeovi Moorovi,“ pokračuje Moraes. Táto báseň bola podnetom pre mnohé obľúbené predstavy o dnešnej ľudovej postave, vrátane jeho ružových líc, sobov, saní, vreca s hračkami a „širokej tváre“, ktorá bola opísaná ešte skôr.
Moraesov tím použil na vytvorenie tváre údaje, ktoré zozbieral v 50. rokoch 20. storočia Luigi Martino so súhlasom Centro Studi Nicolaiani. „Na základe týchto dát sme najprv zrekonštruovali lebku v 3D. Potom sme pomocou štatistických projekcií sledovali profil tváre.“ Tím použil aj techniku anatomickej deformácie, ktorá upravuje tomografiu hlavy živého človeka tak, aby lebka virtuálneho darcu zodpovedala lebke svätca. „Konečná tvár je interpoláciou všetkých týchto informácií, pričom sa hľadá anatomická a štatistická zhoda,“ dodal. Výsledkom sú dve sady obrazov: jedna objektívna v odtieňoch sivej a druhá umeleckejšia, ktorá pridáva črty, ako sú brada a oblečenie, inšpirované ikonografiou svätého Mikuláša. Pozostatky svätca však odhaľujú viac než len jeho tvár. „Jeho lebka vykazovala zhrubnutie kostí, ktoré mohlo spôsobovať časté bolesti hlavy. Podľa tohto zdroja mala byť jeho strava prevažne rastlinná,“ uzavrel Moraes.
