MOSKVA – Najväčšia krajina sveta má pred sebou temnú budúcnosť. Mnohé spoločnosti na území Ruskej federácie čelia bankrotu, pričom na záchranu vedia urobiť len málo. Veľkým faktorom tohto úpadku je samotná politika centrálnej banky. Prezident Putin už síce podnikol určité kroky na ochranu dlžníkov, no pravdou je, že to celé rozbehla vojna na Ukrajine.
Koncom februára 2022 spustilo Rusko mohutnú ofenzívu na celé územie Ukrajiny. Táto "špeciálna vojenská operácia", ako ju nazval sám ruský prezident Vladimir Putin, prináša teraz Rusom nemilé dôsledky, s ktorými sa budú musieť vysporiadať. Portál Meduza informuje, že mnohé spoločnosti v Rusku čelia bankrotu. Nie sú totiž schopné splácať dlhy, ktorých úrokové sadzby centrálna banka neustále zvyšuje. Korene krízy siahajú do obdobia krátko po spustení ruskej invázie na Ukrajinu.
Pôžičky s pohyblivými sadzbami
Ruská centrálna banka zvýšila v roku 2022 úrokovú sadzbu na 20 percent. Meduza pripomína, že týmto rozhodnutím prakticky zastavila splácanie všetkých pôžičiek v krajine. V ďalších mesiacoch preto prišlo k zníženiu, ktoré sa zastavilo až na 7,5 percentách. Dopyt sa logicky zvýšil, pretože podniky potrebovali kapitál od spoločností, ktoré vo veľkom opúšťali Rusko a navyše sa museli vysporiadať s narastajúcim tlakom v oblasti importu.
Do kurzu sa dostali pôžičky s pohyblivými sadzbami. Do polovice roku 2023 vzrástol ich podiel na 44 percent. Nikdy predtým neprekročili hranicu 20-tich percent. Cieľom malo byť očakávané zníženie dlhového zaťaženia a nižšie sadzby.
Veľký prepad rubľa
Potom však prišla rana. Hodnota rubľa oproti americkému doláru rapídne klesla. Vládne výdavky prudko vzrástli a obchodné aktivity sa zintenzívnili. Toto všetko malo za následok zvýšenie inflácie. Centrálna banka začala postupovať opačným smerom oproti očakávaným prognózam. Začala zvyšovať úrokové sadzby (opäť cez 20 percent). V reálnej rovine sa vplyvom komerčných bánk vyšplhali na 25 percent. Ohrozené sú najmä spoločnosti s vysokým zadlžením. Často sa spoliehajú na nové pôžičky, aby splatili staré, ale pri súčasných sadzbách je to nereálne.
Ekonóm Egor Susin vysvetľuje, že riziko nesplácania nie je spôsobené len vysokými sadzbami, ale aj širším stavom ekonomiky. "Firmy by mohli byť schopné spravovať drahé pôžičky, ak by sa mohli spoľahnúť na pokračujúci rast produkcie a rastúci dopyt, ale politika centrálnej banky to takmer znemožňuje," zdôrazňuje.
Požiadavky na zvrátenie bankrotu
Trhoví analytici poukazujú na to, že bankroty zvyčajne narastú tri až šesť mesiacov po zvýšení úrokových sadzieb. Nesplatenie dlhopisov môže nastať ešte skôr. Ruská únia nákupných centier už požiadala vládu o podporu, uvádza Kommersant. Na stole sú dotované úrokové sadzby vo výške 7-10 percent, reštrukturalizácia dlhu a odklad platieb o 5 až 10 rokov. Bez týchto opatrení hrozí bankrot 200 nákupným centrám.
Sergej Čemezov, šéf štátneho obranného konglomerátu Rostec, upozorňuje, že ak výrobný cyklus produktu trvá rok, zálohové platby pokryjú len 40 percent výrobných nákladov. Zvyšok si treba požičať, ale vysoké úroky pohltia všetky zisky. "Pokiaľ budeme takto pokračovať, väčšina našich podnikov skrachuje. Ani predaj zbraní negeneruje dostatočný zisk (nové sadzby nad 20 percent)," varoval Čemezov.
Veľké spoločnosti pociťujú menšie bezprostredné úverové riziko, ale vyvolávajú obavy z nedostatku financií na ďalší rast. Keďže nové pôžičky sú mimo dosahu, dostupný kapitál sa používa na obsluhu existujúcich dlhov. Alexej Mordašov, zakladateľ Severstalu, to vyjadril nasledovne:
"Pri súčasnej úrokovej sadzbe je pre spoločnosti výhodnejšie zastaviť expanziu alebo dokonca znížiť výrobu a vložiť prostriedky do banky, ako pokračovať v prevádzke a prevziať na seba súčasné riziká. Takýto postup navyše spomaľuje ekonomciký rast a zvýšuje infláciu," vysvetlil zakladateľ oceliarskej spoločmosti Severstaľ Alexej Mordašov.
Putinove opatrenia
Prezident Vladimir Putin medzitým podnikol kroky na ochranu dlžníkov. V Kremli podpísal dekrét, ktorý zabráni veriteľom zabaviť akúkoľvek nehnuteľnosť alebo akékoľvek platby, ktoré dlžník voči banke prijal za boj vo vojne Ruska proti Ukrajine.
