BRATISLAVA – Konsolidačné opatrenia si voliči podľa všetkého veľmi dobre všimli. Čísla najnovšieho prieskumu ukázali, že víťazom volieb by sa momentálne stala opozičná strana PS, ktorá dostala zhruba toľko hlasov, ako pri predošlom meraní. Na druhom mieste by skončil Smer-SD, no zatiaľ, čo naposledy ešte držal krok s progresívcami a zaostával iba minimálne, teraz sa výrazne prepadol.
Ak by sa parlamentné voľby konali od 2. – 7. októbra 2024, vyhralo by ich podľa prieskumu agentúry NMS Market Research Slovakia Progresívne Slovensko s podporou 24,4% voličov, čo je prakticky totožný výsledok v porovnaní so septembrovým meraním.
Na druhom mieste by skončil znova Smer-SD, avšak len s 20,5%, čo je oproti minulému mesiacu výrazný prepad až o 3,4 percentuálne body. „Získaných 20,5% pre Smer-SD je najnižšia miera voličskej podpory nameraná pre najväčšiu vládnu stranu počas tohto roka a je takmer totožná s obdobím po prezidentských voľbách, ktoré dočasne posilnili stranu Hlas-SD,“ uviedol analytik Mikuláš Hanes. Hlas-SD by dostal 12% hlasov, týmto výsledkom zaznamenal medzimesačne mierny pokles voličskej podpory (-0,6 p.b.), ktorý s malými výkyvmi pokračuje už od volieb do Európskeho parlamentu.
Ako poukázala agentúra, rok po parlamentných voľbách nastalo prvé väčšie zemetrasenie v podpore politických strán na Slovensku. „Rok od volieb by vláda nedokázala v parlamente získať väčšinu, dokonca ani po prípadnom spojenectve s Republikou. Avšak aj alternatívna väčšina z radov opozičných subjektov by vznikala len veľmi ťažko. Rozhodujúce slovo by malo hnutie Igora Matoviča a jeho volebná stratégia,“ uviedol analytik. „Do medzimesačných pohybov u jednotlivých strán sa podľa všetkého výraznejšie prepísali kroky vládnej koalície, ktorá v parlamente schválila konsolidačný balíček a aj zvýšená aktivita niektorých opozičných politikov,“ dodal.
Na hrane by lavírovalo niekoľko strán
Do parlamentu by sa okrem PS a Smeru-SD dostali ešte: Hlas-SD, Republika, KDH, SaS, Slovensko a Demokrati. Avšak analytik poukázal na to, že za PS, Smerom a Hlasom nasleduje až 7 subjektov, ktorých horná hranica intervalu spoľahlivosti prekračuje 5 percentnú hranicu. „Všetkým medzimesačne stúpa deklarovaná voličská podpora. Najviac však dvom mimoparlamentným subjektom, čo môže poukazovať na nespokojnosť voličov s dianím v koalícii a v parlamente samotnom,“ uviedol. Podľa neho sa ukazuje, že časť voličov si momentálne nedokáže spomedzi parlamentných subjektov vybrať a svoju pozornosť zameriava na subjekty, ktoré sa pred rokom do parlamentu nedostali.
Najväčšiu podporu voličov by spomedzi nich získalo hnutie Republika, ktorému by dalo svoj hlas 7,4% voličov. Hnutie medzimesačne posilnilo až o 1,4 p.b., čo je po Demokratoch druhý najvýraznejší nárast v deklarovanej podpore od voličov. Prvú päticu strán, s pomerne istým miestom v parlamente, uzatvára KDH s podporou 6,9%. Nasledujú tri subjekty na hrane vstupu do parlamentu: SaS by získala 6,2%, čím potvrdzuje svoju podporu z minulého mesiaca. Výraznými medzimesačnými skokanmi sú koalícia SLOVENSKO a Za ľudí s podporou 5,2% a Demokrati, ktorí by v októbri získali 5,1%. „Pri subjekte SLOVENSKO a Za ľudí je však otázne, či by sa s takýmto ziskom dostalo do parlamentu. Ak by kandidovali ako politická strana na spoločnej kandidátke, 5,2% by im na prekročenie kvóra stačilo. Ak by však kandidovali ako koalícia, chýbalo by im do vstupu do parlamentu a prekročenia hranice 7% ešte 1,8 p.b,“ dodal Hanes.
Momentálne mimo parlament, avšak v rámci intervalu spoľahlivosti stále so šancou na vstup do NR SR, sa umiestnilo hnutie SME RODINA s 3,9% a Maďarská aliancia s 3,6%. Za nimi nasleduje vládna SNS s 2,9% a ĽSNS s 1,3%. Ostatné subjekty by získali menej ako 1%. K urnám by prišlo 58,9% voličov.
Rozloženie síl v parlamente
Na rozdelenie mandátov v NR SR by mala podľa analytika veľký vplyv forma, akou by subjekt SLOVENSKO a Za ľudí kandidoval do parlamentných volieb. „Za situácie, že by kandidovali ako jeden subjekt, by bolo rozdelenie mandátov nasledovné: Progresívne Slovensko by obsadilo 42 mandátov, Smer-SD 35 mandátov, Hlas-SD by získal 20 mandátov, Republika by obsadila 13 parlamentných kresiel, KDH by ich získalo 12, SaS 11 mandátov a SLOVENSKO a Za ľudí by získalo, 9 mandátov, rovnako ako Demokrati,“ vysvetlil. Ak by však SLOVENSKO a Za ľudí kandidovalo ako koalícia a do parlamentu by sa nedostalo, pomery síl v parlamente by sa výrazne zmenili v prospech opozičných subjektov: PS by získalo 45 mandátov, Smer-SD by mal 37 mandátov, Hlas – SD by obsadil 22 mandátov, Republika a KDH by získali zhodne po 13 mandátov, SaS by získala 11 mandátov a Demokratom by sa ušlo 9 mandátov.
Zber dát prebiehal online cez Slovenský národný panel. Vzorka je reprezentatívna pre populáciu SR vo veku nad 18+ rokov. Dáta boli zbierané v čase od 02. 10 – 07.10. 2024. Prieskumu sa zúčastnilo 1 000 respondentov.
