BONN - Svet aj Európa zažili tento rok najteplejšie leto od začiatku meraní. August bol zároveň spoločne s vlaňajším doteraz celosvetovo najteplejším ôsmym mesiacom roka, informovala dnes meteorologická služba Európskej únie Copernicus. Vyplýva to z údajov zo súboru ERA5 zahŕňajúceho miliardy meraní zo satelitov, lodí, lietadiel a meteorologických staníc po celom svete.
"V posledných troch mesiacoch sme zažili celosvetovo najteplejší jún a august, najteplejší deň v histórii a následne aj najteplejšie letné obdobie od júna do augusta. Táto séria teplotných rekordov zvyšuje pravdepodobnosť, že rok 2024 bude najteplejším rokom v dejinách," povedala zástupkyňa riaditeľa služby Copernicus Samantha Burgessová.
archívne video
Rekord, ktorý zemeguľa tento rok prekonala, bol ustanovený len minulý rok. Dôvodom je ľuďmi spôsobená klimatická zmena a aj dočasný jav El Niňo, uvádzajú podľa agentúry AP odborníci. "Ak neprijmeme naliehavé opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov, budú extrémne javy súvisiace s teplotou, ktorých sme boli svedkami tento rok v lete, len intenzívnejšie a budú mať ešte ničivejšie dôsledky pre ľudí a planétu," uviedla Burgessová.
Priemerná globálna teplota v období od začiatku júna do konca augusta bola o 0,69 stupňa Celzia vyššia ako priemerná teplota medzi rokmi 1991 a 2020, a prekonala tak aj vlaňajší rekord. Za posledných 12 mesiacov - od septembra 2023 do augusta 2024 - bola priemerná globálna teplota najvyššou zaznamenanou teplotou za akékoľvek dvanásťmesačné obdobie - o 0,76 stupňa Celzia nad priemerom z rokov 1991 až 2020 a o 1,64 stupňa Celzia nad predindustriálnym priemerom z obdobia medzi rokmi 1850 a 1900.
Najvyššia priemerná teplota bola toto leto nameraná aj na európskej pevnine, a to 1,54 stupňa Celzia nad priemerom rokov 1991 až 2020, čím prekonala predchádzajúci rekord z roku 2022. Aj keď bolo tohtoročné leto v západnej a severnej Európe prevažne vlhkejšie ako priemer a sprevádzané zrážkami, vo väčšine Stredomoria a východnej Európy panovali počas celej sezóny nadpriemerne suché podmienky.
Nadpriemerné teploty boli aj vo východnej Antarktíde
Európske teploty boli najviac nadpriemerné v južnej a východnej Európe, ale podpriemerné v severozápadných častiach Írska a Spojeného kráľovstva, na Islande, na západnom pobreží Portugalska a v južnom Nórsku.
Mimo Európy boli teploty najviac nadpriemerné nad východnou Antarktídou, Texasom, Mexikom, Kanadou, severovýchodnou Afrikou, Iránom, Čínou, Japonskom a Austráliou. Podpriemerné teploty boli naopak na ruskom Ďalekom východe a v častiach Aljašky, na východe Spojených štátov, v niektorých častiach južnej Južnej Ameriky, Pakistanu a v oblasti Sahelu.
Minulý rok bol najteplejší nameraný v histórii a očakáva sa, že tento rok rekord opäť prekoná. "Aby sa tak nestalo, museli by sme v priebehu niekoľkých zvyšných mesiacov zaznamenať veľmi výrazné ochladenie krajiny, čo v tejto fáze nevyzerá pravdepodobne," povedal šéf klimatickej služby Copernicus Carlo Buontempo.
Nejde len o čísla v knihe rekordov, ale o počasie, ktoré má dopady na ľudské životy, varovali podľa AP klimatológovia. "Všetko sa to premieta do väčšieho utrpenia po celom svete," uviedol odborník z Michiganskej univerzity Jonathan Overpeck. "S dlhšími a silnejšími vlnami horúčav prichádzajú na niektorých miestach silnejšie suchá a na iných intenzívnejšie dažde a záplavy. Zmena klímy začína byť príliš zrejmá a príliš nákladná na to, aby sme ju ignorovali," doplnil.
"Rovnako ako ľudia žijúci vo vojnovej zóne s neustálym dunením bômb a s rachotom zbraní začíname byť hlúpi k tomu, čo by malo byť poplašným zvonením a sirénami," uviedla americká klimatologička Jennifer Francisová s odvolaním sa na extrémne počasie ako horúčavy, záplavy, lesné požiare a víchrice.