BRUSEL/KYJEV – V lete tohto roku nastal zvrat v prípade exportu ruskej ropy do Európy. Čierne zlato prúdilo cez ropovod Družba na Slovensko a do Maďarska cez Ukrajinu. Tá je od konca februára 2022 v priamom vojenskom konflikte s exportérom ropy, Ruskom. Napriek viacerým balíkom sankcií Ukrajina ani v jednom nespomenula zastavenie exportu ropy. Napriek tomu sa tak stalo.
Európska komisia vo štvrtok informovala, že bezprostredné riziko pre bezpečnosť dodávok ropy do Maďarska a Slovenska nateraz nehrozí. Poukazovala tak na balík sankcií, ktoré Ukrajina uvalila na ruského producenta ropy Lukoil. Ten totiž nie je oficiálnym vlastníkom ropy, informuje Bloomberg. Ako však dodáva, obe krajiny sa majú vzdať ruskej ropy a hľadať vhodné alternatívy.
Brusel zostáva pokojný
Podpredseda Európskej komisie (EK) pre obchod Valdis Dombrovskis v liste adresovanom ministrom zahraničných vecí Maďarska a Slovenska uviedol, že podľa informácií od maďarského MOL sa ropa stáva majetkom obchodných spoločností na rusko-ukrajinskej hranici, a preto nepodlieha týmto sankciám.
"Útvary Komisie predbežne dospeli k záveru, že naliehavé konzultácie sa nezdajú byť opodstatnené, keďže v súčasnosti neexistujú žiadne náznaky bezprostredného rizika pre bezpečnosť dodávok," uvádza sa v správe EK.
Sankcie na Lukoil
Slovensko a Maďarsko sa už minulý mesiac sťažovali na krok Kyjeva zaradiť Lukoil na svoj sankčný zoznam a tvrdili, že im to bráni kupovať ruskú ropu pre ich rafinérie. Sankcie voči Lukoilu začali platiť od konca júna, no problémy s dodávkami boli hlásené až v polovici júla.
Ropovod Družba, ktorý spája Rusko s východnou Európou, zostal funkčný počas viac ako dvoch rokov vojny. Južná vetva vedie cez Ukrajinu do Českej republiky, Slovenska a Maďarska a je už roky primárnym zdrojom dodávok pre ich rafinérie. Lukoil a Tatneft boli hlavnými ruskými vývozcami na tejto trase.
Chorvátsko je alternatíva
Väčšina európskych krajín sa pýta, prečo sa Maďarsko a Slovensko ešte nediverzifikovali od ruskej ropy po tom, ako Moskva napadla Ukrajinu a Európska únia sa rozhodla zastaviť jej tranzit, aby prestala financovať ruské vojnové úsilie.
Na jadranskom ropovode JANAF je podľa vedenia EÚ dostatok voľnej kapacity na zásobovanie oboch krajín ropou, ktorá nepochádza z Ruska. "Chorvátsko a JANAF sú pripravené umožniť prepravu ropy do rafinérií v Szazhalombatte a Bratislavy o kapacite viac ako 14 miliónov ton," povedal chorvátsky premiér Andrej Plenkovič s tým, že o tom informoval slovenského aj maďarského predsedu vlády, ako aj predsedkyňu Európskej komisie.
Väčšinový chorvátsky štátny podnik JANAF má projektovanú kapacitu na prepravu 34 miliónov ton prepravovanej ropy ročne. Maďarská strana však vyjadrila obavy, že náklady na dovoz z alternatívnych krajín, ako je Chorvátsko, by boli výrazne vyššie. Závislosť Budapešti od ruskej ropy sa podľa Eurostatu vlani v porovnaní s rokom 2021 zvýšila.
Ukrajina sa bráni
Obchodníci zapojení do ropných transakcií na Ukrajine sú vnímaní ako oficiálni vlastníci ropy. Medzi tieto spoločnosti patrí Litasco SA (vlastnená Lukoilom), Tatneft-Europe AG, Blackford Corporation Ltd. a Normeston Trading SA. "Na Litasco sa ukrajinské sankcie nevzťahujú," povedal námestník ukrajinského ministra hospodárstva Taras Kachka.
Ruská strana v júli zrušila plánované dodávky ropy do Maďarska a na Slovensko, kde bola ako príjemca uvedená práve spoločnosť Litasco. Andriy Yermak, vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, toto tvrdenie umocnil, keď povedal, že Ukrajina neprijala žiadne opatrenia na zablokovanie tranzitu ropy.
"Technicky nerobíme nič, aby sa tranzit zablokoval. Naši partneri si však musia byť vedomí toho, že každý dolár, ktorý Rusko dostane za plyn a ropu, prispieva do jeho vojenskej mašinérie," priblížila kancelária prezidenta Ukrajiny.