NIKÓZIA – Tretí najväčší ostrov v Stredozemnom mori je zároveň aj samostatným štátom. Cyprus už dve desaťročia pôsobí ako člen Európskej únie, no sprevádza ho aj temná minulosť. Ani toto však EÚ neodradilo, aby bol jedným z hlavných kandidátov na riadenie politiky EÚ v oblasti Stredozemného mora.
archívne video
Staronová predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová predložila návrh na vytvorenie samostatného portfólia pre riešenie problematiky Stredozemného mora v rámci EÚ. Malo by riešiť tri základné problémy, a síce, hospodárske záležitosti, obchodovanie s ľuďmi a migráciu zo severnej Afriky. Ako informuje POLITICO, hlavným a najlepším kandidátom by bol podľa von der Leyenovej Cyprus.
Záujem má aj Grécko
Prezident Cypru Nikos Christodoulides vyjadril v jednom z rozhovorov veľký záujem o tento post, pričom podotkol, že "Cyprus má čo ponúknuť v oblasti lodnej dopravy a iných otázok ovplyvňujúcich región, vďaka čomu sme ideálny kandidát pre túto úlohu".
S myšlienkou vytvorenia úradu/komisára prišiel samotný cyperský prezident, ktorý za ňu loboval na pôde EÚ. "Už nie sme nový členský štát, máme 20 rokov skúseností a v prvom polroku 2026 budeme už po druhýkrát predsedať v Rade EÚ. Teraz sa snažíme získať nový post a sme presvedčení, že to bude mať pre EÚ pridanú hodnotu," zdôraznil Christodoulides.
Prezident Cypru Nikos Christodoulides na spoločnom jednaní s gréckym premiérom Kyriakosom Mitsotakisom v Nikózii na Cypre. (Zdroj: SITA/AP/Petros Karadjias)
Grécko vidí v zriadení nového portfólia prínos, i keď premiér Kyriakos Mitsotakis by bol spokojnejší, keby rozhodnutia prichádzali z Atén. "Môžeme prispieť na riešení problémov s lodnou dopravou v Stredozemnom mori. Budeme si však musieť počkať, čo to bude znamenať v praxi. Kľúčové budú všetky povinnosti, právomoci aj rozsah angažovanosti. S predsedkyňou som diskutoval aj o ďalších možných kandidátoch," dodal.
Problém s Tureckom
Možný výber Cypru pre riešenie problematiky Stredozemného mora by bol v tomto roku aj symbolický. Uplynulo totiž už 50 rokov od invázie tureckých síl do severnej časti ostrova, ktoré si tam neskôr vytvorili sféru vplyvu. Tzv. "Severocyperská turecká republika" je však od vyhlásenia nezávislosti v roku 1975 uznávaná len Tureckom.
Spory sa zrejme v dohľadnej dobe nevyriešia. Ankara neuznáva Cyperskú republiku, členský štát EÚ, ktorý je inak medzinárodne uznávaný ako jediný suverénny orgán nad celým ostrovom. Posledný pokus o kompromis zlyhal ešte v roku 2017 na stretnutí lídrov v Crans-Montana vo Švajčiarsku.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan pochoval nádeje na obnovenie rozhovorov, keď opätovne potvrdil svoju podporu dohode o dvoch štátoch na ostrove.
Porovnanie s Gazou
Christodoulides hovorí o menšom zle, keď podotkol, že rozdelenie medzi grécko-cyperský juh a turecký sever je pevnejšie ako kedykoľvek predtým. "Napriek tomu si nemôžeme dovoliť čakať na nové úsilie a novú iniciatívu," povedal s tým, že z toho, čo sa deje v Gaze, je evidentné, že neexistujú žiadne zmrazené konflikty.
"Spory môžu kedykoľvek prerásť až do bojov. Všetko teraz závisí na rozhodnutí Bruselu. Zapojenie EÚ povedie k riešeniu, ktoré môže byť prospešné pre tureckú aj grécko-cyperskú stranu," vyjadril sa na záver cyperský prezident Nikos Christodoulides.
