BRATISLAVA - Najvyšší kontrolný úrad SR (NKŮ) odhalil alarmujúce zistenia v oblasti nepoistených vozidiel na Slovensku. Ročne je u nás nahlásených približne 300-tisíc prípadov neuzatvoreného povinného zmluvného poistenia (PZP), no pokuty sú uložené len v minimálnej miere. Slabý kontrolný a sankčný systém vedie k odhadovaným 9 % nepoistených vozidiel, čo ohrozuje bezpečnosť a finančné prostriedky štátu.
archívne video
NKÚ vyzýva na vytvorenie efektívneho sankčného systému a digitalizáciu agendy PZP, aby sa zvýšila transparentnosť a efektívnosť. Napríklad v susednom Poľsku sú údaje o vozidlách prístupné online a úrady spúšťajú konanie do 14 dní, aj vďaka tomu je u nášho severného suseda menej ako percento nepoistených vozidiel.
„Zistenia kontrolórov sú také alarmujúce, že odporučiť môžeme jedine to, aby rezort financií v spolupráci s ministerstvom vnútra pripravili úplne nové pravidlá pre efektívny a účinný sankčný systém voči tým majiteľom, ktorí z rôznych, aj špekulatívnych dôvodov nepristúpia k poisteniu auta a ohrozujú nielen majetok, ale aj zdravie ostatných účastníkov cestnej premávky,“ konštatuje predseda národných kontrolórov Ľubomír Andrassy.
Počas šiestich kontrolovaných rokov oznámila Slovenská kancelária poisťovateľov príslušným okresným úradom viac ako 1,8 milióna prípadov neuzatvorenia povinného poistenia zo strany vlastníkov motorových vozidiel. Okresné úrady však v tom istom období uložili iba 32 640 pokút v celkovej sume viac ako 3,8 milióna eur. Z tejto sumy však bolo nakoniec vymožených iba necelých 44 %. Štát tak ročne prichádza o niekoľko miliónov, ktoré by mohol aktívne použiť na zvyšovanie bezpečnosti účastníkov cestnej premávky.
V dnes fungujúcom systéme kryjú zodpovední motoristi svojím poistením škodu spôsobenú neplatičmi. Platiaci motoristi zároveň prispievajú do osobitného účtu ministerstva vnútra, z ktorého by mali byť hradené rôzne projekty a aktivity súvisiace so zvyšovaním bezpečnosti cestnej premávky.
Nedostatok úradníkov
Na Slovensku je 72 okresných úradov, pričom ukladanie pokút za nezaplatenie PZP by mal zo zákona riešiť každý úrad. Celoslovenská kontrola ukázala, že reálne danú agendu vybavuje len 49 z nich. Najmenšie okresné úrady neboli na túto agendu technicky ani personálne pripravené. Napríklad v rokoch 2020 – 2023 pre okres Sabinov nevykonával agendu PZP žiadny iný úrad, preto nedostal pokutu žiaden neplatič.
Problematike poistenia vozidiel sa v rámci štátu venovalo 50 až 55 zamestnancov, čo znamená, že zväčša išlo o jedného zamestnanca na úrad, a to mal v zodpovednosti ešte ďalšiu odbornú agendu. „Počet zamestnancov nezodpovedal počtu oznámení. Ukážkou zlyhania je bratislavský úrad, kde pre agendu PZP mali vyčleneného jedného úradníka a ten mal v období šiestich rokov vybaviť viac ako 300-tisíc spisov. Zamestnanec v Novom Meste nad Váhom mal pre porovnanie spracovať 42-tisíc oznámení,“ dokresľuje vecné zistenia Ľ. Andrassy.
Výška pokuty výhodnejšia ako poistka
Okresné úrady môžu ukladať pokuty za neuzatvorené poistenie od 16,60 eur do 3 319,39 eur. Pre chýbajúci „sadzobník“ pokút a metodiku okresné úrady určovali výšku pokuty rôzne. Priemerná pokuta uložená Okresným úradom Košice bola 32,76 eur, Okresným úradom Prešov 221,04 eur. Celkovo 24 z 28 kontrolovaných úradov určovalo výšku pokuty na základe výpočtu výšky PZP pre nepoistené vozidlo v kalkulačkách komerčných poisťovní.
V Žiline vyrubili pokutu nižšiu, ako je zákonom stanovená minimálna pokuta. V Rožňave stornovali rozhodnutia o uložení pokuty a nepostúpili ich na ďalšie vymáhanie, pretože nevedeli zistiť, kde neplatiči bývajú. „Ak by len nami kontrolované úrady konali vo všetkých prípadoch oznámení o neuzatvorení poistenia, pri najčastejšie ukladanej pokute 80 eur, mohol by byť príjem štátneho rozpočtu za šesť rokov vyšší o viac ako sto miliónov eur,“ uviedol Ľ. Andrassy.
