BRATISLAVA – Je to ešte horšie ako počas pandémie. Reč je o schvaľovaní zákonov bez diskusie. Za prvých sedem mesiacov pôsobenia štvrtej vlády Roberta Fica schválil parlament spolu 42 zákonov, z toho 25 zákonov išlo mimo štandardný legislatívny proces, čo predstavuje až 59,52 % zo všetkých zákonov.
archívne video
Podľa občianskeho združenia VIA IURIS, ktoré na problém upozornilo, štvrtá vláda Roberta Fica výrazne prekonala aj pandemické rekordy Igora Matoviča, keď prijíma takmer 60% zákonov v skrátenom legislatívnom konaní, a to bez akéhokoľvek dôvodu.
Doterajšími rekordérmi pri využívaní skráteného legislatívneho konania boli vlády Igora Matoviča a neskôr Eduarda Hegera. Tie pretlačili od marca do decembra 2020 mimo štandardný legislatívny proces 47,58 % zo všetkých vtedy prijatých zákonov. Išlo však o obdobie nástupu pandémie Covid-19, kedy bolo objektívne nevyhnutné prijať mnohé zákony najrýchlejším možným spôsobom. "Znamená to, že v súčasnosti schvaľujú v skrátenom legislatívnom konaní zákony ešte bezohľadnejšie ako v čase, kedy tento proces odôvodňovala celosvetová pandémia," upozorňuje Eva Kováčechová, advokátka spolupracujúca s VIA IURIS.
Predchádzajúce vlády Roberta Fica boli zodpovednejšie
V minulosti pritom vlády Roberta Fica pristupovali k tejto otázke zodpovednejšie. Podľa občianskeho združenia počas tretej vlády Roberta Fica bolo za celé funkčné obdobie v skrátenom konaní schválených len 5,80 % zákonov. „Ak porovnáme prvé mesiace vládnutia, tak od konca marca do decembra roku 2016 bolo v skrátenom legislatívnom konaní schválených len 12,50 % zákonov. Dnes je štvrtá vláda Roberta Fica na hodnote 59,52 %,“ podotkli.
Takýto výrazný nárast podľa nich znamená, že dnešná koalícia absolútne nerešpektuje demokratické procesy tvorby zákonov a namiesto kvalitnej odbornej diskusie pretláčajú svoje legislatívne nápady autoritársky. “Skrátené legislatívne konanie má svoje opodstatnenie, ak sú splnené mimoriadne dôvody na jeho použitie, ktoré jasne definuje zákon. Niekedy sa nedá vyhnúť tomu, že zákony treba upraviť rýchlo. Ale tento postup sa nesmie stať štandardom pri schvaľovaní zákonov a politici by ho mali využívať len v skutočne mimoriadnych situáciách,” hovorí Katarína Batková, riaditeľka VIA IURIS.
Problém podľa nich nie je len v tom, že koalícia obchádza štandardné procesy aj v situáciách, kedy na to nie je žiaden objektívny dôvod a vysvetľuje to politickým rozhodnutím. Ešte horšie je, že v niektorých prípadoch dôvody pre skrátené legislatívne konanie nevysvetľujú vôbec.
Stráca sa právna istota
Podľa VIA IURIS sú špecialitou tejto vlády zákony, ktoré síce idú do štandardného legislatívneho procesu, no doba na ich pripomienkovanie a diskusiu s odborníkmi, samosprávami či verejnosťou je v rozpore s pravidlami legislatívneho procesu skrátená na pár dní. Riadny legislatívny proces má pritom priamy vplyv na kvalitu zákonov, ich jasnosť a zrozumiteľnosť pre ľudí, ktorí ich musia dodržiavať. „Dostatok času, široká diskusia a zapojenie odbornej aj laickej verejnosti pomáha skvalitňovať prijímané zákony. Teraz sme svedkami toho, že sa zákony prijímajú so zásadnými chybami. Často ich potom poslanci opravujú v druhom čítaní v parlamente, čo je však priestor kde by sa mali opravovať už len drobné technické veci, nie zásadné chyby v znení zákonov,“ podotkli.
Tiež poukázali na to, že pri viacerých zákonoch pretlačených v skrátenom legislatívnom konaní sa neskôr ukázalo, že argumentácia potrebou prijať legislatívu čo najrýchlejšie, aby sa tak zabránilo nenávratným škodám, úplne nesedí. „Dobrým príkladom je veľká novela trestného zákona. Hoci predkladatelia spočiatku argumentovali, že musia urýchlene zastaviť porušovanie základných ľudských práv viacerých obvinených, tak v praxi trvalo schválenie novely dlhšie, než keby išla štandardným procesom,“ uviedli.
„Vládni politici však dosiahli to, že obrovskú zmenu trestných zákonov, ktorá zasiahne každého občana Slovenska, napísali a schválili bez akejkoľvek odbornej diskusie. Možnosť pripomienkovať ju tak nemali generálny prokurátor, Slovenská advokátska komora, súdna rada ani iná odborná či laická verejnosť. A to je veľmi nebezpečný trend, pretože len široká odborná diskusia je zárukou kvalitných zákonov a právnej istoty,“ uzavreli.
