PRAHA - Mimoriadna európska rada pre energetiku, ktorú ČR ako predsednícka krajina zvolala na piatok, bude riešiť dva návrhy možných riešení vysokých cien energií. Česko teraz ako predsednícka krajina zisťuje názory jednotlivých členských krajín na dané návrhy, v stredu chce zverejniť takzvaný predsednícky súhrn, ktorý postoje jednotlivých krajín sumarizuje.
Rada v piatok príde s riešením, povedal dnes novinárom minister priemyslu a obchodu Jozef Síkela (za STAN). Proti sebe teraz podľa Síkelu stoja dva návrhy. Jeden počíta s oddelením ceny plynu od ceny záverečnej elektrárne, ktorá určuje ceny elektriny.
Archívne VIDEO Vláda sa chce vyhnúť sporom pri realizácii všeobecného hospodárskeho záujmu: Mení preto legislatívu, tvrdí Galek
Na stole sú dva možné návrhy
"To znamená, aby tie vysoké ceny plynu, ktoré sú práve predmetom energetickej vojny, neovplyvňovali ceny elektriny," uviedol Síkela. Druhý návrh chce stanoviť maximálne ceny všetkých iných výrob elektriny okrem plynovej. ČR zároveň podľa Síkelu pokračuje v rokovaniach o riešení energetickej krízy na národnej úrovni.
"My máme naprieč štátmi zhodu v tom, že je správny okamih, že Česká republika tú radu zvolala a že musíme určité kroky podniknúť. Panuje úplná zhoda v tom, že musíme tie trhy zlikvidniť, to znamená musíme obchodníkom poskytnúť dostatok likvidity, aby vôbec mohli obchodovať," povedal Síkela. Jednotlivé členské štáty už podľa neho podnikajú riešenie, na stole ale môže byť aj celoeurópske riešenie.
Jeden z návrhov môže mať úskalia
Oddelenie cien plynu od elektriny môže mať podľa neho úskalia v tom, že môže viesť k vyššej spotrebe plynu. A v Európe môže byť za určitých predpokladov nedostatok plynu, uviedol Síkela. Druhý návrh podľa neho nemotivuje k vyššej spotrebe plynu. Bez ohľadu na to, ako európske rokovania dopadnú, pripravuje ČR aj vlastné riešenie.
"Môžem potvrdiť, že prebiehajú rokovania a pripravujú sa opatrenia na zabezpečenie stability cien energií v Českej republike pre všetkých konečných užívateľov, ako pre domácnosti, tak pre firmy, ako aj verejný sektor," povedal Síkela. Rokovania sú podľa neho vo veľmi pokročilej fáze a riešia sa iba detaily. Minister dodal, že opatrenia by zrejme boli pre každý sektor individuálne.
Vláda SR sa chce vyhnúť sporom pri realizácii VHZ, mení preto legislatívu
Štát chce mať väčšiu právnu istotu pri riešení krízy v energetike. Pred tým, ako prijme uznesenie o všeobecnom hospodárskom záujme v oblasti plynu a elektriny, sa musia zmeniť štyri zákony. Tie už má ministerstvo hospodárstva nachystané a najneskôr v utorok (6. 9.) ich dá do pripomienkového konania. Po pondelkovom rokovaní vlády to povedal štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek.
"Dnešná vláda nebola o prijímaní opatrení, bola o informovaní, a rozhodnutie, ktoré bolo dnes bolo prijaté, je, že do riadneho legislatívneho procesu idú návrhy ministerstva hospodárstva, vďaka ktorým bude uvoľnené schválenie rozhodnutia o všeobecnom hospodárskom záujme (VHZ)," povedal Galek. Dodal, že na rokovaní boli rozdelené úlohy súvisiace s energetikou aj ďalším ministerstvám a vláda by sa mala tejto téme venovať opäť v stredu (7. 9.) na riadnom rokovaní.
Štát bude podľa VHZ môcť ovplyvňovať dodávky a ceny aj inej elektriny, než bolo dohodnuté v zmluve so Slovenskými elektrárňami. Návrhy rezortu by sa preto mali za sedem dní dostať do parlamentu a mali by byť schválené v skrátenom legislatívnom konaní. Potom už podľa Galeka nebude nič brániť prijatiu uznesení o VHZ vládou. "Nasledovať bude rozhodnutie, ktoré je takisto pripravené. V tomto rozhodnutí budú riešené aj všetky ostatné detaily," dodal Galek.
Slovenské (ne)riešenie
Kým ostatné krajiny sa zaoberajú riešeniami vysokých cien energií, Slovensko sa na riešeniach háda. Doťahovačky o riešeniach vznikli najmä kvôli odchádzajúcej strane SaS, ktorá mala v gescii ministerstvo hospodárstva. Šéf hospodárstva v demisii Richard Sulík po rokovaní vlády uviedol, že cena elektrickej energie pre domácnosti by sa napriek piatkovým (2. 9.) informáciám nemala v budúcom roku výrazne zvýšiť.
Archívne VIDEO Matovič urobil v piatok podľa Sulíka ohľadom cien energií zbytočnú paniku, aj naďalej trvá na jeho odchode
Podmienkou je však ušetrenie 15 % energie oproti referenčnému obdobiu, ktorým by mal byť rok 2020. Premiér Eduard Heger pritom v piatok hovoril o raste ceny elektriny o viac ako 50 %. "Kto ušetrí 15 %, bude mať cenu veľmi blízku tomu, čo platí aj dnes," povedal Sulík. V položkách, z ktorých sa skladá výsledná cena elektriny, by mala vzrásť zo 79,6 eura za megawatthodinu (MWh) na 83 eur časť, ktorá obsahuje cenu za silovú elektrinu, náklady na diagram, náklady na odchýlku a primeraný zisk. "Táto cena pôjde na 83, a to z dôvodu, že odhadované náklady na odchýlku pôjdu výrazne hore, pôjdu na dvojnásobok podľa odhadu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví," povedal Sulík.
Naopak, mierne sa zníži cena za distribúciu a prenos elektriny vrátane strát a tarifa za prevádzku systému (TPS). O koľko vzrastie tarifa za systémové služby (TSS), zatiaľ nie je jasné, no v minulosti išlo o približne desať eur za MWh. Sulík pripomenul, že ide o platby pre Slovenskú elektrizačnú prenosovú sústavu (SEPS), ktorá patrí pod ministerstvo financií. Bez tejto položky by cena za MWh nemala podľa Sulíka prekročiť 180 eur, pričom v súčasnosti je vrátane TSS tesne pod 190 eurami.
Niekto tu zavádza...
Iný názor má minister práce Milan Krajniak, ktorý na sociálnej sieti Facebook zverejnil svoj komentár k Sulíkovej tabuľke. "Elektrina pre domácnosti je v roku 2022 vrátane poplatkov a DPH vo výške 189,89 eur. Podľa tabuľky má byť elektrina pre domácnosti v roku 2023 vrátane poplatkov a DPH na úrovni 178,47 eur. Len k tomu dopísali, že ešte treba dopočítať TSS, v roku 2022 sa za to účtovalo 6,30 eur. Tak som išiel na vláde za pánom Jurisom, šéfom ÚRSO, nominantovi SaS, že koľko vychádza aktuálne na rok TSS jemu. Povedal mi, že 6 x viac. Čiže 37,80 eur. Pripočítajme k 178,47 a máme 216,27 eur," napísal.
"Potom som sa opýtal pána Jurisa, koľko mu vychádza poplatok za distribúciu, ktorú v tabuľke pán Sulík uviedol ako 50,49 eur. Šéf ÚRSO mi povedal, že jemu to vychádza 100 eur, teda 2 x viac. Pripočítajme teda k 216,27 ešte 49,51 eur. A sme na čísle 265,78 eur. A toto platí, iba ak ušetríte 15 percent elektriny. Vtedy to znamená “iba” 40 percentný nárast ceny elektriny," napísal s tým, že jeden z nich zrejme zavádza. "Ale nebojte sa, nejako ten chaos v energiách na "zlatom podnose", čo nám tu nechali, upraceme," dodal.
Zo "zmrazených" cien elektriny na budúci rok sú zrazu dvojnásobné, tvrdí Matovič
Zo "zmrazených" cien elektriny pre domácnosti na budúci rok sú po piatkovom rokovaní vlády zrazu dvojnásobné, uviedol ešte v piatok Igor Matovič. Domácnosti podľa Matoviča za podmienok predstavených ministerstvom hospodárstva (MH) SR zaplatia budúci rok len za elektrinu o 1,5 miliardy eur viac. Minister financií podotkol, že domácnosti "nemôžeme nechať v štichu". "Ja neviem, kde teraz máme zrazu len tak nájsť 1,5 miliardy eur, aby sme pomohli tým domácnostiam pri položke, s ktorou sme absolútne nepočítali," pripustil.
Namiesto zmrazenia podľa ministra financií domácnosti budúci rok budú platiť o 101 % viac v prípade elektriny a pri plyne o 55 %. Verejný prísľub Sulíka bol podľa Matoviča v prípade elektriny 186 eur za megawatthodinu, pričom teraz je to už 281 eur do 85 % spotreby z roku 2020 a nad 85 % až 904 eur. Vyčíslil, že do 85 % spotreby je tak nárast ceny elektrickej energie pre domácnosti 51 %, nad 85 % je nárast 386 % a vážený priemer tak predstavuje nárast o 101 %. "My sme tam mnohí stratili zvuk aj obraz, nechápali sme, čo sa deje, čo sa to dozvedáme," komentoval Matovič piatkové rokovanie vlády.
