BRATISLAVA – Blýska sa na horšie časy. Minulý týždeň sme sa dozvedeli dôležitú správu. HDP v stálych cenách v 3. štvrťroku 2024 medziročne vzrástol o 1,2 %. Po očistení výsledkov o sezónne vplyvy HDP medziročne vzrástol o 1,7 %, v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom sa zvýšil o 0,3 %. Analytici z projektu Dáta bez pátosu na tieto čísla reagovali slovami, že ide o „takmer žiadny“ rast. Tým však neskončil, z ich slov vyplýva, že Slovensko čakajú ťažké časy.
Analytici poukazujú na to, že aj napriek silnému prílevu eurofondov na konci programového obdobia 2014-2020/2024, reálnemu rastu platov a silným impulzom z deficitného hospodárenia štátu a Sociálnej poisťovne máme len symbolický rast. „Pri deficite 5-6% z HDP, čo je obrovský fiškálny stimul by sme mali vykazovať rast 3-4% a pri rastúcej efektívnosti hospodárstva a raste produktivity práce dokonca viac. Ale my nemáme ani trend rastu efektívnosti, lebo aj požičané a darované peniaze míňame na drahé nákupy tovarov a služieb a investície sú mizivé a aj taký výsledok produkujú. Rovnako Slovensko nevykazuje rast produktivity práce, naopak, vykazuje rastúci hlad štátnych inštitúcií a stotisícov byrokratov za rastúcimi platmi, bonusmi a benefitmi,“ uviedli. Výsledok je alarmujúci - rast HDP je na úrovni štatistickej chyby.
V blízkej budúcnosti budeme čeliť k tomu ešte aj ďalším výzvam. Dvíhajú preto varovný prst. „Budúci rok výrazne klesne podpora z eurofondov, klesnúť má aj fiškálny stimul z deficitu verejných financií. Toto samo pôsobí na pokles rastu HDP a nakoľko je mizivý, tak možno na nulový rast,“ pripomenuli. „Čo je ale horšie, vláda ide množstvom opatrení zadusiť aktivitu podnikateľov, ktorým ostane menej na ich spotrebu, na ich investície, na ich produkciu. Nemáme ani nádej na rast počtu pracovníkov v hospodárstve, takže ani druhý faktor potencionálneho rastu nespĺňame. Prvým je rast produktivity práce,“ dodali. Zadrhnutá priemyselná výroba v Nemecku a aj oslabená spotreba v Západnej Európe, ako aj reálne očakávania sankcií na tovary prúdiace od nás aj do USA navyše dávajú málo dôvodov na optimizmus do roku 2025. „Nie, z dlhu nevyrastieme, lebo nám nebude rásť zásadne HDP. Ideme maďarskou cestou, ktoré už pokles HDP vykazuje tohto roku a trvale ideme aj gréckou cestou rastu zadlžovania,“ skonštatovali.
Prízvukovali tiež, že samotná výška dlhu nie je problém, ak by bol tento dlh lacný. To sa však nedeje. Práve naopak. Z rastúceho dlhu nám rastie výdavok na úroky. „My si vieme požičať aj 100 miliárd, nezbrankrotujeme, dokonca si vieme a budeme vedieť požičať aj pri horšom ratingu. Slovensko ale zadusí a investície vlády obmedzí potreba splácať úroky. Tie boli nedávno ročne 1 miliarda eur, teraz to budú 2 miliardy eur v roku 2025-6 a následne to budú v roku 2028 tri miliardy. A tieto 1-2-3 miliardy treba odrátať od tých daní, ktoré vláda vie vybrať a následne by rada použila na čokoľvek pre dobro Slovenska. Tie 1-2-3 miliardy odídu mimo krajinu do rúk investorov, ktorí nám radi požičali. Pri raste HDP rastú aj dane, ale nám HDP porastie veľmi pozvoľna a tak aj dane nepôjdu hore tak silno ako predpokladá vláda,“ uviedli s tým, že takýto scenár už predikuje aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
archívne video
Zároveň nevidia jeden jediný dôvod, aby sa situácia zlepšila. „Spustenie IV. reaktora v Mochovciach, otvorenie križovatky D4/R7, možno tunela Višňové a spojazdnenie 4km električky v Petržalke krajinu nespasia. To sú všetky väčšie projekty, kde sa čaká na prestrihnutie pásky v najbližšom období,“ odkázali.
Podľa slov analytikov upadáme, čo vidieť na grafoch a v rebríčkoch. Do tohto nelichotivého stavu ešte treba počítať s tým, že budúci rok môže inflácia až na úrovni približne 5%, čo je dvakrát toľko, ako máme teraz. Namiesto zdvojnásobenia rastu HDP z 2% na 4% a zníženia inflácie zo 4% na 2% sa na Slovensku medzi rokmi 2023-2025 udeje podľa nich presný opak – rast HDP rast poklesne na mizivé hodnoty asi 1% a inflácia vybehne na dvojnásobok asi 5%. „Ľudia začnú vďaka toxickému koktejlu vlády šetriť, firmy prejdú na cash, mnohí v podnikaní do šedej zóny a banky ani pri poklese úrokov nebudú aj tak podnikanie úvermi podporovať,“ dodali.
„Na nápravu bude treba šikovných ekonómov, ale nie tých zásadných optimistov z RRZ a z NBS, ktorí drukujú vláde, chvália ňou prijatý balíček a vypúšťajú opakovane optimistické predikcie: jarné aj jesenné,“ tvrdia. „Konsolidačného na tom toxickom koktejle nie je nič okrem zníženia daňového bonusu a škrtnutia rodičovského dôchodku. To je miliarda do mínusu vo výdavkoch a aj miliarda do mínusu v spotrebe domácností,“ poznamenali. Skutočný konsolidačný balíček nás podľa nich čaká v roku 2025. „Hneď po zime si budú musieť všetci utiahnuť opasky: vláda, samosprávy, podnikatelia, domácnosti, dôchodcovia, štátni úradníci. Všetci. Presne ako v Grécku. A dostávať sa z toho budeme 10 rokov, čo je polovica toho, koľko to trvá Grékom. Ak sa toho zhostia skúsení ekonómovia - inžinieri a reformátori,“ dodali.
