PARÍŽ - Pandémia prekvapila a zaskočila celý svet. S procesom adaptácie na novovzniknutú situáciu sa museli ľudia vyrovnať najmä počas prvého lockdownu. Súvislosťou medzi touto situáciou a ľudskou kreativitou sa zaoberala štúdia vedcov z Parížskeho mozgového inštitútu, ktorí zverejnili jej výsledky v časopise Frontiers in Psychology.
Kreativita je jednou z kognitívnych funkcií, ktorá nám umožňuje prispôsobiť sa novým podmienkam a nachádzať riešenia v neznámych situáciách. Nečakaná prvá vlna pandémie nás prinútila prehodnotiť svoje zvyky. Skupina vedcov z Parížskeho mozgového inštitútu uskutočnila online prieskum s cieľom posúdiť vplyv lockdownu na tvorivosť a použila pri tom dvojdielny dotazník. Prvá časť pozostávala z otázok zameraných na pochopenie situácie, v ktorej sa účastníci ocitli v marci a apríli 2020 (Strávili ste lockdown sami alebo s ostatnými? Mali ste viac práce alebo voľného času ako predtým?). Ďalšie otázky boli zamerané na psychické stavy prežívané v tom období (Cítili ste väčšiu motiváciu? Cítili ste pokles alebo zvýšenie nálady alebo stresu?). A nakoniec sa autori štúdie pýtali, či sa respondenti cítili viac alebo menej kreatívni ako predtým. Druhá časť dotazníka sa zaujímala o tvorivé aktivity vykonávané počas lockdownu, ich frekvenciu, doménu, mieru úspešnosti, zhodnotenia a dôvody, ktoré tieto aktivity povzbudzovali alebo ich naopak brzdili. Vedci takto zhromaždili takmer 400 odpovedí.
Vystresovaní, ale kreatívnejší
"Naše prvé pozorovanie ukázalo, že lockdown bol pre väčšinu účastníkov psychicky stresujúci, čo naznačili aj iné výskumy, ale v priemere sa cítili kreatívnejší. Porovnaním týchto dvoch informácií sme zistili, že čím lepšie sa ľudia cítili, tým viac si mysleli, že sú kreatívnejší," hovorí spoluautor štúdie Théophile Bieth. Naopak, keď sa experti pýtali na počet prekážok, s ktorými sa respondenti stretli, pozorovali nelineárny vzťah. Či už boli zmeny v kreativite pozitívne alebo negatívne, účastníci cítili, že narazili na mnohé problémy. V skutočnosti sa veľa ľudí stretávalo s prekážkami vo svojich obvyklých činnostiach, ktoré ich nútili ku kreativite, aby ich mohli vykonávať. Naopak, niektorí jednotlivci mali pocit, že nie sú kreatívni, pretože čelia veľkému množstvu komplikácií na to, aby boli kreatívni.
Viac tvorivých aktivít súvisiacich s problematikou situácie
Druhá časť dotazníka pozostávala zo zoznamu tridsiatich rôznych aktivít, z ktorých väčšina je súčasťou medzinárodných štandardov používaných vo výskume kreativity (Inventory Creativty Activities and Achievements). Patrilo k nim varenie, maľovanie, šitie, záhradkárčenie, skrášľovanie prostredia a hudba. Účastníkom bola položená otázka, či sa do týchto aktivít zapájali za posledných päť rokov, či sa intenzita týchto aktivít počas lockdownu zvýšila, prečo a ako často a ak nie, prečo sa znížila.
"Táto časť dotazníka sa snažila objektívnejšie merať kvantitatívne a kvalitatívne zmeny v kreatívnom správaní, zatiaľ čo prvá časť bola založená na subjektívnej informácií o situácii. Naše výsledky ukazujú, že táto miera kreatívneho správania je v súlade s mierou subjektívnej zmeny, ktorú uviedli respondenti. V oboch prípadoch pozorované zmeny súviseli s voľným časom a emocionálnymi pocitmi," vysvetľuje členka tímu Emmanuelle Volleová. Medzi päť činností, ktoré sa cez lockdown najviac rozšírili, patrili varenie, športové a tanečné aktivity, svojpomocné iniciatívy a záhradkárčenie. V priemere medzi 28 skúmanými činnosťami, medzi ktoré patrili napríklad aj interiérový dizajn, šitie a vytváranie predmetov, zvýšilo svoju aktivitu asi 40 percent tých respondentov, ktorí sa tejto činnosti venovali už v predchádzajúcich piatich rokoch.
Pozitívna korelácia medzi náladou a kreativitou
Výsledky štúdie poukazujú na celkový nárast kreativity počas prvého lockdownu. Táto pozitívna zmena môže súvisieť s väčším množstvom voľného času, s pocitom zvýšenej motivácie, potrebou riešiť problém, resp. prispôsobiť sa novej situácii. Keď ale došlo k negatívnym zmenám v kreativite, súviseli s negatívnymi emóciami, akými sú stres, úzkosť, pocit tlaku, nedostatok materiálnych zdrojov alebo príležitostí. Korelácia medzi pozitívnou náladou a kreativitou je dosť diskutovaná. Vo vedeckej literatúre existuje veľa dôkazov, ktoré hovoria, že na to, aby ste boli kreatívni, sa musíte cítiť dobre. Iné však poukazujú na opačný trend. "Cítime sa dobre, pretože sme kreatívni alebo je to kreativita, čo nás robí šťastnejšími?" pýta sa spoluautorka štúdie Alizée Lopez-Persemová. Jedna z analýz naznačuje, že tvorivé vyjadrenie umožnilo jednotlivcom lepšie zvládať svoje negatívne emócie spojené s lockdownom a cítiť sa v tomto ťažkom období lepšie.
