MOSKVA/MINSK/KYJEV - Čo sa to vlastne deje v blízkosti ukrajinsko-ruských hraníc. Počas posledných dní sme totiž svedkami veľmi podozrivých presunov vojenskej techniky práve počas týchto dní. Vzťahy medzi spomínanými štátmi už dlhodobo a rozhodne nie sú priateľské a pozornosť vzbudzujú aj aktuálne prevozy bojovej techniky či už z tej ruskej strany, ale aj zo západu. Schyľuje sa ku konfliktu?
Na sociálnej sieti Twitter sa objavil príspevok z radaru vládneho ietadla z Veľkej Británie, ktorý na palube svojej C-17 prenáša vojenskú techniku a pri svojom manévrovaní vzdušným priestorom sa až podozrivo vyhlo Nemecku. Je pritom známe, že nová nemecká vláda odmieta podporovať zbrojenie na Ukrajine.
Podozrivá trajektória letu
Podľa portálu Novinky.cz tento svoj postoj dokonca zopakovala v Kyjeve na tlačovej konferencii aj nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková. "Diplomacia je jedinou cestou," zopakovala pri svojom ukrajinskom náprotivkovi. Na podozrivé "vyhnutie" sa nemeckému priestoru upozornil UK Defence Journal.
🚨 BREAKING NEWS | British C-17 transport aircraft are currently ferrying anti-armour weaponry to Ukraine in the face of increasing Russian rhetoric. pic.twitter.com/ZsMyDQoZPw
— George Allison (@geoallison) January 17, 2022
Ešte stále nie je jasné, prečo nastala takáto veľká obkľuka územia pri ceste na Ukrajinu. Zbrane na palube C-17 pritom potvrdil sám britský minister obrany Ben Wallace. V pondelok večer potvrdil, že lietadlo prepravuje na Ukrajinu "ľahké protipancierové zbrane" v súvislosti s "čím ďalej hrozivejším správaním sa Ruska”.
V hre je aj nepriaznivé počasie
Spolkové ozbrojené sily v Nemecku na otázky médií uviedli, že ministerstvo obrany od Britov neobdržalo vraj žiadnu žiadosť ohľadom využitia nemeckého vzdučného priestoru. V komentároch pod twittom sa však šíria aj názory, že C-17 zvolila túto trasu aj pre nevyhovujúce podmienky v rámci počasia nad Nemeckom.
Okrem Británie však svoju podporu Ukrajine prisľúbila aj Kanada, ktorá na miesto už tiež vyslala svoje jednotky. Tí majú byť dokonca ukrajinskej vláde k dispozícii a súčasne už pracujú na evakuačnom pláne, ak by sa Rusko rozhodlo pre plnú inváziu.
Od NATO chce Moskva tento sľub
Na ruskej hranici s Ukrajinou je podľa prvotných odhadov 100-tisíc ruských vojakov. Tamojšie správy hovoria dokonca o tom, že invázia by mohla začať v prvých mesiacoch tohto roka. Moskva tieto a podobné úvahy odmieta a vraj požaduje iba sľub, že sa Ukrajina nikdy nestane členom NATO. Na ponuku NATO odmieta kývnuť, keďže je vraj na svedomí každého štátu, aby sa slobodne o tomto členstve rozhodlo, a to bez akýchkoľvek tlakov zvonku.
Oportunistické správanie, hodnotí analytik
Rusko zatiaľ nevie, či reálne podnikne inváziu na Ukrajinu. Ide skôr o "plán B" pre prípad, že diplomatické riešenia sa nebudú vyvíjať smerom akým Rusi chcú. V rozhovore to uviedol český analytik Lukáš Dyčka, ktorý pôsobí na Baltic Defence College v Estónsku.
"Rusko sa podľa mňa správa ako pomerne oportunistický aktér. To znamená, že Moskva čaká na to, ako situácia dopadne. V súčasnej chvíli sa zdá, že Rusi vidia (geopolitickú) situáciu tak, že americký prezident (Joe Biden) podľa nich nemá o Európu až taký veľký záujem. Možno nebude kandidovať v nasledujúcich voľbách a presúva pozornosť skôr do Ázie - na Čínu. No a Rusi toto vnímajú ako príležitosť nejakým spôsobom zatlačiť na Američanov, respektíve na Severoatlantickú alianciu (NATO) a Západ a z ich (ruského) pohľadu narovnať bezpečnostnú architektúru v Európe tak, aby viac zodpovedala ich vlastným záujmom," myslí si Dyčka
.
Analytik si myslí, že ozbrojený konflikt nie je v tejto chvíli pre Rusov preferovanou možnosťou, avšak podľa neho potrebujú vytvárať dojem, že sú ochotní vydať sa aj vojenskou cestou. "Ani Rusi vlastne sami nevedia, či sa uchýlia k ozbrojenému konfliktu. Skôr sa zdá, že ozbrojený konflikt nie je úplne preferovanou možnosťou z pohľadu ruskej strany. Avšak aby boli (Rusi) schopní na Američanov - a prípadne aj na Európu tlačiť, tak musia vytvárať kredibilný dojem, že ten ozbrojený konflikt môže hroziť. Podľa mňa je to skôr taký plán B s tým, že (Moskva) bude trvať skôr na diplomatickom riešení. Avšak v prípade, že by diplomatické riešenia nepostupovali spôsobom, ktorý Rusi chcú, tak musia mať možnosť ozbrojený konflikt vyvolať," pokračoval český analytik.
Presuny ruských vojsk do Bieloruska
Medzitým sa však už objavili zábery z bieloruského ministerstva obrany, ktoré svedčia o tom, že ruské vojenské jednotky sa 18. januára už presunuli na bieloruské územie. Podľa servera Militarnij vraj tento presun súvisí s cvičením na odrážanie "vonkajšej agresie".
Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že ruské jednotky sa presúvajú na spoločné cvičenie "Union Determination 2022" s Bielorusmi. "Manévre sa uskutočňujú na pozadí zhoršovania sa vojensko-politickej situácie vo svete, rastúceho napätia v Európe, a to aj v blízkosti západných a južných hraníc Bieloruskej republiky," uviedlo ruské ministerstvo obrany.
Ruské jednotky vraj zostanú v Bielorusku minimálne do marca. Oficiálne bude školenie prebiehať v dvoch etapách. Prvá potrvá do 9. februára, druhá - od 10. do 20. februára.
Rusi už stiahli svojich diplomatov
Rusko začiatkom tohto roka znížilo počet ľudí na svojich diplomatických zastupiteľstvách na Ukrajine. Napísal to v utorok denník The New York Times (NYT) s tým, že ide "o možný kľúč k ďalšiemu postupu" ruského prezidenta Vladimira Putina v kríze súvisiacej s Ukrajinou.
Podľa NYT toto opatrenie môže byť sčasti propagandou, sčasti prípravou na konflikt s Ukrajinou alebo aj trikom, uviedli nemenovaní predstavitelia Ukrajiny a USA, ktorí súčasne poznamenali, že môže ísť aj o všetky tri možnosti súčasne.
Prvý odsun sa uskutočnil 5. januára, keď skupina 18 ľudí - väčšinou detí a manželiek ruských diplomatov – nastúpila do autobusov a vydala sa na 15-hodinovú cestu do Moskvy.
Zatiaľ čo v USA stále veria, že Putin nie je rozhodnutý o svojom ďalšom kroku, Kyjev zvažuje, ako môže útok vyzerať, ak k nemu dôjde. Na Ukrajine pripúšťajú, že by útok mohol vo forme totálnej invázie. Ďalšia možnosť je, že Rusko by mohlo spustiť kybernetický útok na ukrajinskú energetickú sieť – oveľa väčší ako tie z rokov 2015 a 2016 –,v kombinácii s vojenskou eskaláciou na východe Ukrajiny, kde naďalej pôsobia separatistické sily podporované Ruskom.
