SOUL - Členovia juhokórejskej vlády informovali premiéra o úmysle podať hromadnú demisiu, uviedli v stredu noviny Čoson Ilbo s odvolaním na zdroj blízky vládnej strane. Informujú o tom správy z agentúr Reuters a AFP.
Aktualizované 12:06 - Juhokórejský minister obrany Kim Jong-hjun sa v stredu občanom ospravedlnil za chaos vyvolaný vyhlásením stanného práva prezidentom Jun Sok-jolom a ponúkol svoju rezignáciu. Informuje gentúra Jonhap.
"Je mi veľmi ľúto zmätku a obáv verejnosti ohľadom stanného práva. Prevzal som plnú zodpovednosť za všetky záležitosti súvisiace so stanným právom a prezidentovi som doručil svoju rezignáciu," uviedol Kim Jong-hjun vo vyhlásení.
10:46 - Moskva dúfa, že súčasný vývoj v Južnej Kórei po tom, čo juhokórejský prezident vyhlásil v utorok večer zavedenie stanného práva, nebude mať vplyv na celý Kórejský polostrov, uviedla to v stredu hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová. Informuje o tom správa z agentúry TASS.
"S obavami sledujeme tragické udalosti v Južnej Kórei. Dúfame, že neovplyvnia celkovú spoločenskú a politickú situáciu na Kórejskom polostrove. Situáciu už teraz komplikujú provokatívne akcie Spojených štátov a ich spojencov," vyhlásila Zacharovová.
7:28 - Juhokórejské opozičné strany dnes predložili návrh na odvolanie prezidenta Jun Sok-Jola, ktorý v utorok vyhlásil v krajine stanné právo. Svoje rozhodnutie však po šiestich hodinách odvolal po tom, čo ho na to vyzval parlament. Hlasovanie o prezidentovom odchode by sa mohlo konať v piatok, informovali tlačové agentúry. Na odvolanie Jun Sok-Jola by bola potrebná dvojtretinová podpora parlamentu a následne podpora najmenej šiestich sudcov Ústavného súdu.
Úrad prezidenta dnes vydal vyhlásenie, v ktorom vyhlásenie stanného práva obhajoval. Podľa neho bolo oprávnené a v rámci ústavy, a nijako nenarušilo prístup poslancov do parlamentu. Agentúra AP informovala, že počas niekoľkých hodín platnosti stanného práva obkľúčili parlament vojaci.
Ministri plánujú podať demisiu
Podľa novín Čoson Ilbo sa juhokórejský premiér Han Tok-su s vedením vládnej strany Sila ľudu (PPP) a asistentmi prezidenta Juna plánuje stretnúť o 14.00 hod miestneho času (6.00 SEČ), píše Reuters.
archívne video
Ministri sa pre podanie demisie rozhodli po tom, ako juhokórejský prezident Jun Sok-jol včera v krajine prekvapivo vyhlásil stanné právo, no po niekoľkých hodinách ho následne odvolal. Demokratická strana, najväčšia kórejská opozičná strana, v stredu vyhlásila, že na prezidenta Jun Sok-jola a ďalších vysokých bezpečnostných predstaviteľov podá pre vyhlásenie stanného práva žalobu.
Okrem prezidenta Juna, ministrov obrany a vnútra "podáme žalobu pre povstanie na kľúčových predstaviteľov armády a polície, ktorí boli do incidentu zapojení, napríklad veliteľa stanného práva a policajného prezidenta," uvádza vyhlásenie strany, ktorá zároveň chce na prezidenta podať aj ústavnú žalobu (impeachment).
Budovu parlamentu sa pokúsilo obsadiť viac než 280 vojakov podporovaných 24 vrtuľníkmi. Stanné právo však muselo byť podľa kórejskej ústavy zrušené, pretože proti jeho vyhláseniu hlasovala nadpolovičná väčšina 190 z 300 poslancov, píše AFP.
Juhokórejský prezident čelí kvôli vyhláseniu stanného práva výzvam na rezignáciu
Juhokórejská opozičná Demokratická strana vyzvala na okamžité odstúpenie prezidenta Jun Sok-jola, ktorý v utorok vyhlásil v krajine stanné právo, načo svoje rozhodnutie po šiestich hodinách odvolal. Ak Jun sám nerezignuje, strana začne proces jeho odvolania, informovala dnes agentúra Jonhap s odvolaním sa na vyhlásenie strany. Junovu demisiu požadujú tiež odbory, ktoré pohrozili generálnym štrajkom. Medzitým odstúpil šéf Junovej kancelárie a ďalší prezidentovi spolupracovníci.
Podľa Demokratickej strany, ktorá má väčšinu v juhokórejskom parlamente, bolo utorkové vyhlásenie stanného práva neústavné a v rozpore s demokratickými normami. Hlava štátu by preto mala okamžite podať demisiu. "Ak prezident Jun okamžite neodstúpi, začneme proces jeho odvolania," citoval Jonhap z vyhlásenia strany.
Kórejská odborová konfederácia, ktorá je s 1,2 milióna členov najväčším odborovým zväzom v krajine, dnes vyzvala na "časovo neobmedzený generálny štrajk", kým prezident neodstúpi. Jeho počínanie označila za "iracionálne a nedemokratické", uviedla agentúra AFP.
Jun Sok-jol v utorok vyhlásil v krajine stanné právo s argumentom, že Demokratická strana sympatizuje so Severnou Kóreou a paralyzuje vládu svojou podľa neho protištátnou činnosťou. Krok vyvolal odpor juhokórejského parlamentu, kde za zrušenie stanného práva hlasovalo všetkých 190 prítomných zákonodarcov z celkových 300. Do budovy zákonodarného zboru, kde sa poslanci vyslovili proti stannému právu, vstúpili vojaci, neskôr budovu ale zase opustili.
Proti rozhodnutiu prezidenta sa okrem opozície postavila aj jeho vlastná Strana ľudovej moci (PPP). Jej predseda Han Dong-hun po odvolaní stanného práva uviedol, že prezident by mal svoj krok vysvetliť a odvolať ministra obrany Kim Jong-hjoa, ktorý vyhlásenie stanného práva navrhol.
Podľa juhokórejskej ústavy má prezident právomoc vyhlásiť stanné právo v prípade vojenského ohrozenia alebo pri potrebe zabezpečiť vnútornú bezpečnosť krajiny. Ak sa však parlament hlasovaním vysloví proti, je povinnosťou prezidenta stanné právo zrušiť.
Hromadnú rezignáciu dnes v súvislosti s vyhlásením stanného práva podali viacerí Júnoví blízki spolupracovníci, vrátane šéfa prezidentskej kancelárie, uviedla bez bližších podrobností agentúra Jonhap. List Čosun ilbo podľa agentúry Reuters zároveň uviedol, že úmysel hromadne odstúpiť vyjadrili tiež členovia juhokórejskej vlády. Rozhodnuté sa majú po stretnutí premiéra Han Duk-Soa s vedením PPP.
Aby parlament zbavil prezidenta funkcie, musia za návrh hlasovať dve tretiny poslancov, teda aspoň 200. Demokratická strana má spoločne s menšími opozičnými zoskupeniami spolu 192 kresiel. Medzi 190 poslancami, ktorí v noci na dnes hlasovali za zrušenie stanného práva, bolo tiež 18 zákonodarcov z prezidentovej strany PPP. Ak sa parlament rozhodne Juna odvolať, prezident stratí ústavou dané právomoci dovtedy, kým o jeho osude rozhodne Ústavný súd. Jeho prezidentské povinnosti by v takom prípade prevzal premiér Han Duk-so, ktorý v juhokórejskej vláde zastáva druhú najdôležitejšiu funkciu, pripomenula agentúra AP.
Jun Sok-jol bol zvolený do úradu v máji 2022, ale od tohtoročného apríla, keď v parlamentných voľbách v krajine drvivo zvíťazila opozícia, nie je jeho vláda schopná presadzovať svoje návrhy zákonov. Popularita hlavy štátu u voličov zároveň klesla v súvislosti s viacerými korupčnými škandálmi.
Blinken žiada po zrušení stanného práva v Južnej Kórei mierové riešenie sporov
Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken privítal rozhodnutie juhokórejského prezidenta Jun Sok-jola zrušiť stanné právo iba niekoľko hodín po jeho vyhlásení. Informujú o tom správy z agentúr Jonhap, AFP, AP a Reuters.
"Vítame vyhlásenie prezidenta Juna zrušiť rozkaz na vyhlásenie stanného práva v súlade s ústavou Kórejskej republiky po tom, ako Národné zhromaždenie jednohlasne odmietlo jeho vyhlásenie," uviedol Blinken vo vyhlásení. "Očakávame, že riešenie politických nezhôd prebehne mierovo a v súlade so zákonom," dodal.
Jun vyhlásil stanné právo v utorok večer s tvrdením, že chce ochrániť demokratický ústavný poriadok. Opozíciu, ktorá má väčšina v parlamente a jeho vláde sťažuje presadzovanie programu, obvinil z protištátnych aktivít a sympatií voči Severnej Kórei. O necelé tri hodiny neskôr parlament schválil väčšinou hlasov návrh na zrušenie prezidentovho výnosu. Podľa juhokórejskej ústavy musí prezident v takom prípade stanné právo odvolať.
Demokratická strana, najväčšia opozičná strana, vyzvala v noci na stredu prezidenta na okamžitú rezignáciu na svoj post, píše Yonhap. Pohrozila, že ak to neurobí, podá voči jeho osobe ústavnú žalobu (impeachment). Podľa agentúry Jonhap ponúklo svoju rezignáciu viacero prezidentových asistentov a poradcov vrátane náčelníka jeho štábu.
Stanné právo bolo v Južnej Kórei vyhlásené prvý raz po viac než 40 rokoch, uvádza AP. Napriek svojmu krátkemu trvaniu vyvolalo reakcie aj v zahraničí. Tlačové oddelenie Pentagónu odložilo rokovanie o odstrašení jadrovej hrozby a spoločné vojenské cvičenie naplánované na tento týždeň, píše Jonhap.
Japonský premiér Šigeru Išiba podľa AFP vyhlásil, že Tokio sleduje vývoj situácie v Južnej Kórei s "veľkými a vážnymi obavami". Japonsko spolu s Južnou Kóreou a USA začiatkom novembra absolvovalo spoločné námorné cvičenie Freedom Edge, na ktorom sa zúčastnili stíhačky a námorné hliadkovacie lietadlá, ako aj americká lietadlová loď USS George Washington s jadrovým pohonom.
Návštevu Južnej Kórey naplánovanú na štvrtok odložil aj švédsky premiér Ulf Kristersson, informuje agentúra Reuters s odvolaním na zdroje z prostredia diplomacie. Incident spôsobil tiež skrátenie alebo zrušenie pracovných ciest juhokórejských predstaviteľov v Španielsku, Nemecku a Spojených arabských emirátoch, dodáva Jonhap.
