BRATISLAVA – Rok 2021 sa pomaly ale isto blíži do finále. Trojica odborníkov sa pozrela na to, ako ho zvládli naše politické elity. Tí sa nevyhli kritike a to najmä voči opatreniam, ktoré sa u nás prijímali v súvislosti s pandémiou. Poukázali však aj na ďalšie dôležité aspekty uplynulých 12 mesiacov.
Politológ Radoslav Štefančík v úvode poukázal na rošádu medzi Eduardom Hegerom a Igorom Matovičom, kedy si dvojica medzi sebou vymenila miesto ministra financií a predsedu vlády. Podľa Štefančíka to síce neprinieslo zároveň aj rošádu mocenského vplyvu, situácia sa tým ale určite upokojila. "Pokiaľ Igor Matovič nie je tak často vo svetle reflektorov, vyzerá slovenská politika oveľa pokojnejšie počas jeho premiérovania. Napriek tomu stopa Igora Matoviča bola silná aj tento rok. Očkovacia lotéria, ako aj 500, 600 a napokon vlastne iba 300 eurové poukážky pre ľudí 60+ boli nápady zrejme čisto z jeho hlavy. A nebol by to on, keby sa o nich tak intenzívne nediskutovalo," uviedol.
Čo sa týka pandémie, tá sa podľa neho najlepšie manažovala v lete, lebo vtedy sme veľmi nepotrebovali vedieť, čo urobí vláda. "Akosi to išlo samé. Lenže prišla jeseň a s ňou aj vládna politika v zmysle, že ľavá ruka nevie, čo robí pravá. A opäť tu máme rekordy v nových prípadoch, aj počtoch mŕtvych. Vláda je bezmocná, ale s tým sme sa už akosi naučili žiť," myslí si.
Top udalosťou roka bolo podľa neho očkovanie proti Covidu-19. "Argumenty antivaxerov pripomínajú strach pred bosorkami. Že to v iných štátoch ide lepšie a na Slovensku pomaly, nie je také prekvapujúce. Slovensko bolo dlhé roky poľnohospodárskou krajinou, dodnes tu nemáme veľké metropolitné mesto, nemáme žiadneho individuálneho nositeľa Nobelovej ceny, často sa chválime tým, čo nie je výsledkom nášho umu. Teda Vysokými Tatrami a peknými dievčatami. Slovensko bolo celé storočia perifériou a takou perifériou je aj dnes. A pohľad na zúfalý počet zaočkovaných to dokazuje," uviedol.
Nástup Roberta Fico aj úloha Čaputovej
Zaujalo ho aj utiahnutie sa NAKA. "Najskôr veľa kriku, celá družina nominantov Smeru vo väzbe, ale potom, ako vo väzbe skončili aj niektorí vyšetrovatelia, ako keby sa za NAKA zľahla zem. Určite sa nejeden človek na Slovensku pýta, čo s tým. Ako to bude ďalej pokračovať. Bude súd jeden po druhom všetkých smeráckych nominantov prepúšťať, alebo sa niekedy dočkáme spravodlivosti," povedal.
Pri smerákoch ešte zostal. Medzi udalosti roka totiž zaradil aj nástup Roberta Fica. Hoci zo Smeru totiž odišlo niekoľko kľúčových osôb, aby založili Hlas, podľa politológa bol Smer vždy Fico a Fico bol Smer. "Ten zvyšok boli a sú nepodstatní štatisti. Ak si on zaumieni, že ide vyhrať voľby, urobí všetko preto. A my sa len potichu budeme prizerať, ako sa vraciame do obdobia temna," varuje.
Svetlom vo veľkej tme je podľa neho prezidentka Zuzana Čaputová. "Ľudia možno deň pred parlamentnými voľbami v roku 2020 verili, že zmena je na dosah. Že Slovensko je modernou krajinou, kde je veľký dopyt po serióznej politike. A preto si zvolili ľudí, ktorí túžbu po zmene budú reflektovať. Lenže z veľkých sľubov nezostalo nič," myslí si. Práve preto je podľa neho Čaputová predstaviteľom, ktorý reprezentuje tú časť spoločnosti, pre ktorú sú dôležité hodnoty ako slušnosť, tolerancia, a ktorá sa nepozerá do minulosti, ale v prvom rade hrdo pred seba.
Neuveriteľný deficit a rast inflácie
Podľa analytika INESS-u Martina Vlachynského zažilo Slovensko a aj veľká časť zvyšného sveta pandemické déja vu. "Vláda sa uchýlila k rýchlym, jednoduchým a nepríliš funkčným riešeniam - zmätočným lockdownom a necielenému zasypávaniu ekonomiky peniazmi na dlh. Napriek extrémne dlhému zavretiu škôl, pololikvidácii sektoru gastra a drobných služieb, polmiliardovému celonárodnému testovaniu, či Česko-slovenskému unikátu - zákazu pohybu medzi okresmi - máme po dvoch rokoch 12. najvyššiu úmrtnosť na milión obyvateľov na covid na svete," uviedol.
Z pohľadu ekonomiky je podľa neho hodnotenie podobne pesimistické. "Dvojročný deficit je neuveriteľných 12 miliárd eur, pričom pandémii môžeme s privretými očami pripísať polovicu z toho. Pribudli nové neadresné výdavky, ktorých sa verejný rozpočet v budúcnosti už len ťažko zbaví, ako sú tehotenské dávky, či 13. dôchodky a na stole je ďalší veľký sociálny balíček, maskovaný ako daňová reforma. Toto všetko je možné len vďaka tomu, že uvoľnená menová politika Európskej centrálnej banky umožňuje predávať takmer neobmedzené množstvo dlhu," tvrdí. Rok 2021 bol podľa jeho slov aj rokom znepokojivo rastúcej inflácie. "To môže znamenať, že dlhové hodovanie sa bude musieť časom obmedziť a politici budú musieť urýchlene hľadať obrovské úspory v rozpočte," dodal.
Niekde sa medzitým stratila dôchodková reforma
Podľa Jozefa Mihál bola v čase opakujúcich sa vĺn pandémie dôležitá podpora, ktorú vláda zamestnávateľom a SZČO poskytla formou projektu Prvá pomoc. "Do slovenskej ekonomiky takto vláda naliala temer 2 miliardy eur, čo je pozitívne, negatívne však je, že sa neustále menili podmienky pomoci, pravidlá, výška príspevkov. V druhej polovici roka vláda dokonca zrušila najpopulárnejšie opatrenie č. 3B…" uviedol. Chaos podľa neho vyvrcholil odkladom tzv. Kurzarbeit-u až na marec 2022. "Hoci ide o nástroj, ktorý má účinne pomáhať ekonomike počas krízy, vláda jeho odklad odôvodnila tým, že jeho spustenie by spôsobilo značné hospodárske škody…," tvrdí.
Z ostatných opatrení možno podľa neho pochváliť zavedenie novej dávky tehotenské pre tehotné ženy od apríla 2021. Na druhej strane pripomenul, že rodiny dostali pod vianočný stromček “darček” v podobe zrušenia pandemického rodičovského príspevku. "Nielen rodiny ale ani dôchodcovia sa v čase zvyšujúcich sa cien energií a potravín nepotešia skromnej valorizácií dávok a dôchodkov od Nového roka na úrovni 1 percenta…" zhodnotil.
"A niekde sa medzitým stratila dôchodková reforma. Tým, že vláda neurobila ani niekoľko očakávaných a nutných zmien v II. pilieri, stala sa "dôstojným pokračovateľom" tradícií vlád Fica a Pellegriniho - a zobrala budúcim slovenským dôchodcom ďalšie rádovo stovky miliónov eur z ich možných výnosov na dôchodkových účtoch…," dodal.
