BRATISLAVA – Slovensko horí pandémiou koronavírusu a politici museli spraviť nepopulárne opatrenia. Po tých volali aj samotní lekári, ktorí v nemocniciach liečia ľudí s ťažkým priebehom koronavírusu. Lôžka sú plné, nemocnice otvárajú nové a nové oddelenia, narážajú však na personálny problém. Topky.sk sa boli na vlastné oči pozrieť, ako to v jednom bratislavskom COVID oddelení vyzerá. Pohľad prekonal všetky naše očakávania.
Je utorok ráno, prichádzame do pľúcneho pavilónu ružinovskej nemocnice, kde je opäť zriadené COVID oddelenie pre pacientov s ťažkým priebehom ochorenia. Na chodbe nás víta vedúca sestra – Zuzana Varjasiová. Vysvetlí nám, že tretie poschodie je rozdelené na dve časti – na tzv. bielu medicínu, kde sú pacienti bez koronavírusu a na COVID oddelenie. „Tam je 15 lôžok. 5 na JIS, 10 pre tých, ktorých netreba neustále monitorovať. Všetky sú obsadené,“ hovorí vedúca sestra.
VIDEO NA VLASTNÉ OČI Z COVID ODDELENIA: Chrčiaci pacienti a unavení lekári! Antivaxeri sú na svoje rozhodnutie hrdí
Najskôr sme sa boli pozrieť do „bieleho“ oddelenia. Ide o jednu chodbu s pár izbami, kde sú hospitalizovaní pacienti. Podľa vedúcej sestry tu sú hospitalizovaní najmä pacienti, ktorí majú nádory na pľúcach, často už s metastázami. „Tu je presne vidieť, ako je zanedbaná klasická medicína pri pandémii. Bežné diagnózy išli na druhú koľaj. Keby ambulancie normálne fungovali, mohli sa tie nádory odhaliť oveľa skôr, nie už v tak vážnych štádiách,“ hovorí Varjasiová.
Na chodbe sa stretávame aj s primárom pľúcneho oddelenia, kde je zriadené COVID oddelenie – lekárom Štefanom Laššánom. Po krátkom rozhovore nás spolu s vedúcou sestrou berú do červenej zóny. Hneď po príchode na oddelenie nám dali do rúk jednorazové nemocničné oblečenie a „skafander“, bez ktorého by sme do červenej zóny nemohli ísť. Obliekanie si obleku nie je jednoduché a trvá nám pár minút, kým máme všetky potrebné náležitosti. Primár zavtipkoval, že nám v tom bude mimoriadne teplo. Nemýlil sa.
Boj o život
Spolu s ďalšími lekármi sa presúvame na JIS, kde ležia pacienti v najhoršom stave. „Nikto sa tu nemá teraz dobre,“ povedal Laššán. „Bohužiaľ, máme tu pacienta, ktorého sa nám asi nepodarí vyliečiť a ten boj prehráme,“ dodal vzápätí. Odhaduje, že dvaja sa z toho zrejme dostanú, osud ďalších dvoch je naďalej otázny (pozn. redakcie - reportáž sme robili v utorok, stav pacientov sa mohol medzičasom zmeniť).
Po príchode na JIS vidíme cez obrovské sklenené dvere pacientov, ktorí tú ležia. Povzdychy a chrčanie rezonujú v ušiach, nie je to nič príjemné. Spolu s primárom nám o pacientoch hovorí aj mladá doktorka Viktória Juhosová, ktorá na oddelení pracuje. To, že sme sa dostali až do takéhoto stavu, ju prekvapilo a nečakala, že sa ľudia nepoučia.
„80 percent pacientov je neočkovaných. Tí, čo sú očkovaní, sú starší s pridruženými chorobami. Najmladší pacient na oddelení je štyridsiatnik a leží na JIS. Neočkovaný,“ ozrejmil primár. Ďalší pacient prišiel na oddelenie po umelej pľúcnej ventilácii, napriek tomu sa stále nemá dobre. Na JIS leží aj dáma, ktorá má poruchu srdcového rytmu a pre COVID sa nevie dostať ku kardiostimulátoru. Lekári v súčasnosti môžu len čakať, kedy sa jej stav zlepší. Z celkovo 15 pacientov majú na oddelení štyroch očkovaných.
„Alebo ide o ľudí vo vyššom veku, kde prešiel dlhý čas od podania poslednej dávky, alebo o ľudí s tak vážnymi chronickými chorobami, že imunitná odpoveď vakcíny je u nich oveľa nižšia. Áno, aj očkovaný môže prenášať koronavírus, ale s oveľa nižšou pravdepodobnosťou a oveľa kratšie. To je to podstatné. A aj keď u takýchto ľudí tie vírusy nájdeme, zvyčajne sú už po zásahu imunity po očkovaní, teda nie sú schopné infikovať a sú menej nebezpečné,“ upozornil primár.
Lôžka sa podľa primára zapĺňajú veľmi rýchlo. „Personál ich sotva stihne vydezinfikovať, keď nás nejaký pacient opustí. V lepšom prípade po zlepšení stavu, v horšom prípade ide na oddelenie, kde sa poskytuje umelá pľúcna ventilácia, alebo nebodaj zomrie. Tieto lôžka sa však zapĺňajú v horizonte desiatok minút až hodiny,“ poukázal Laššán. Oproti minulému roku je však vírus oveľa virulentnejší a rovnako aj mobilita ľudí je oveľa vyššia. Toto všetko spôsobuje, že tu je oveľa väčšia pandemická vlna. S tým súvisí aj istá neochota ľudí dodržiavať pandemické opatrenia.
Hrdí antivaxeri
Na oddelení to vyzerá ako vo včelíne – lekári behajú hore-dolu a v mundúroch, v ktorých je teplo, štíty sa zahmlievajú a zle sa dýcha, sú koľkokrát celé dni. Doktorka Zuzana Klimentová nám následne hovorí, že keď zisťujú u pacientov, či sú očkovaní, alebo nie, tí neočkovaní odpovedia: Nie, a som na to hrdý! S nami však pacienti hovoriť nechceli. „Počas prvej a sčasti aj druhej vlny pacienti vždy na „kamery“ niečo povedali, teraz už nie. Boja sa, že sa ich začnete vypytovať na očkovanie,“ ozrejmila vedúca sestra. Podľa jej slov sú pacienti milí, ale ich príbuzní vedia byť arogantní a nepríjemní.
„Mnohí nám hovorili, nech neočkovaných liečime rovnako, ako očkovaných. Pravdou však je, že všetkých liečime rovnako – nemôžeme sa pozerať na ľudí ako na očkovaných a neočkovaných. To, že sa ich pýtame, či sú očkovaní, má úplne iný dôvod – je to informácia pre nás, aby sme vedeli, na čo sa pripraviť. Z toho, čo vidíme, sa tí, ktorí boli očkovaní, z toho rýchlejšie dostanú,“ upozornila vedúca sestra, ktorá nerozumie, prečo si mnohí myslia, že robia v liečbe rozdiely medzi očkovanými a neočkovanými.
Aj liečba pacientov je náročná, lekári totiž musia nastaviť lieky, ktoré by mali pacientom pomôcť a k tomu všetkému musia brať aj svoje lieky. „Liečba je pri každom pacientovi individuálna a odvíja sa od stupňa závažnosti či od štádia ochorenia,“ upozornil Laššán. Doktorka Klimentová doplnila, že denne majú pacienti aj 10 druhov liekov. „Vitamíny, najmä C, D a zinok, nejaké podporné lieky. Ak treba aj antivirotikum, začíname s dávkovaním 2x deväť tabliet a potom to množstvo postupne znižujeme. Do toho má každý pacient aj vlastné lieky. Tých liekov je naozaj veľa,“ povedala Klimentová. Ako vysvetlila, mnohí už do nemocnice prišli s tým, že brali nejaké lieky, ale tie im nezabrali, ako napríklad ivermektín alebo antibiotiká. Mnohí nevedia určiť začiatok ťažkostí. „Tí, ktorí veria, že telo musí s nákazou bojovať vlastnou imunitou, si prvé symptómy nevšímajú, potom si nasadia bežne dostupné lieky a prídu, až keď je zle,“ konštatovala Klimentová.
Sú vakcíny farmabiznis?
Laššán okrem toho ozrejmil, že určitej skupine ľudí, u ktorých hrozí, že by nákaza mohla spôsobiť vážnejší priebeh, podávajú monoklonálne protilátky. A to najmä starším ľuďom, obéznym, či tým, ktorí majú chronické ochorenia. „Takýmto pacientom vieme vo včasných štádiách choroby, teda vtedy, keď ešte nemusia byť hospitalizovaní, podať tzv. monoklonálne protilátky. Ide o biotechnologicky synteticky vyrobené protilátky, čiže biologické lieky určené proti tomuto vírusu a veľmi dobre reagujú aj proti delta variantu,“ uviedol. Inými slovami – do tela rizikového človeka vpravia formou infúzie lekári protilátky, ktoré nemá telo vytvorené a tie mu pomôžu v boji s koronavírusom.
Skúsenosti sú zatiaľ mimoriadne pozitívne – ani jeden z pacientov, ktorému tieto protilátky podali, sa do nemocnice zatiaľ nedostal. „Ukazuje sa, že aj vakcíny zachraňujú neuveriteľné množstvo životov. Veď podávanie vakcíny doteraz znížilo celosvetovo úmrtnosť na koronavírus o 86 percent. Okrem toho dúfame, že by nám mohli pomôcť aj očakávané nové virostatiká, teda lieky proti vírusom. Tie majú brzdiť množenie vírusu v organizme,“ vysvetlil Laššán. K dispozícii by však mali byť až začiatkom budúceho roku.
Laššán následne povedal, že kým vakcína proti koronavírusu stojí rádovo okolo 40 dolárov, monoklonálne protilátky vyjdú cez 2-tisíc eur. Virostatiká budú pravdepodobne stáť okolo 700 eur. „O akom farmabiznise s vakcínami sa tu teda rozpráva?“ pýta sa Laššán. Okrem toho, poukázal aj na ďalší smutný fakt – doteraz najvyššia suma za liečbu koronavírusu pri hospitalizácii v nemocnici vyčíslili na takmer stotisíc eur – konkrétne 94-tisíc.
A ako dlho bývajú pacienti hospitalizovaní? Podľa lekárov to ovplyvňuje množstvo faktorov. Niektorí sú v nemocnici dni, iní týždne, ale tí, ktorí potrebujú podporu umelej pľúcnej ventilácie, aj mesiace. Mnohí skončia aj na tzv. postcovidovom oddelení, kde bojujú s následkami po vyliečení koronavírusu.
Peniaze už nemotivujú
Vedúca sestra sa však obáva toho, čo bude, keď sa situácia zlepší. „Už teraz nám odchádzajú dve kolegyne, ku koncu roku podali výpoveď, idú do dôchodku. To sú pre nás mínus dvaja ľudia. Mnohí po druhej vlne poodchádzali,“ povedala. Ako vysvetlila, najhoršou nočnou morou pre ňu je, ak niekto vypadne. „Niekoľko kolegýň sa nakazilo a sú teraz doma v karanténe,“ uviedla. Vedúca sestra však smutne poznamenala, že personál už nemotivujú ani sľubované príplatky. Únavu, frustráciu a hnev cítiť aj z lekárov, s ktorými sme sa rozprávali. Aj keď čakali, že to opäť dopadne zle, nemysleli si, že to bude až tak katastrofálne.
„Ľudia sú nepoučiteľní,“ zhodnotili. „Celá situácia je pre mňa psychicky aj fyzicky mimoriadne náročná. Ide o úplne inú starostlivosť, na akú sme boli zvyknutí pred pandémiou. Je veľmi smutné vyprevádzať pacientov, keď vidíme, že sa to blíži do neúspešného konca. Naopak, veľmi sa tešíme, ak sa nám podarí pacienta prepustiť domov alebo do domácej liečby. Osobne som si nemyslela, že tu prakticky opäť zažijeme druhú vlnu, ale že to celé bude akési miernejšie,“ povedala mladá doktorka Alexandra Wenhardtová.
Mnohí však aktuálne protiepidemické opatrenia považujú za nedostatočné a jediné, čo môže pomôcť, je podľa ich slov lockdown. To, že veľa ľudí neverí, že vakcína pomáha a šíria rôzne konšpiračné teórie, lekárov hnevá. „Neviem si vysvetliť, kto a prečo názory, že očkovanie je nebezpečné, šíri. Na centrálnom príjme častokrát počúvam, že sa pacient nedal zaočkovať, „lebo by ho to totálne zabilo“. Žena, ktorá je riziková, komorbídna, s obojstranným zápalom pľúc, je spokojná sama so sebou, že sa nedala zaočkovať,“ poukázala doktorka Klimentová na smutnú realitu.
Nateraz však našťastie nemusia vyberať, koho ešte „zachránia“ a koho nie. „Na pľúcnom oddelení máme pacientov, ktorí sú takmer všetci mladí, bez závažných komorbidít, pri ktorých by sme sa museli rozhodnúť, komu ešte poskytneme starostlivosť, snažíme sa ju poskytnúť všetkým bez rozdielov. Svetlo na konci tunela zatiaľ nevidíme,“ povedala Klimentová.
Nemyslia si však, že tu bude až tak zle, aby nastala situácia, že nebude mať kto liečiť ľudí. Obávajú sa však toho, ako bude pandémia a obmedzenie bielej medicíny vplývať na ľudí – mnohí sa totiž nedostanú k požadovaným operáciám a budú mesiace a roky trpieť v bolestiach. „To je nepredstaviteľné. Pritom stačilo, aby bolo zaočkovaných dostatok rizikových skupín,“ zhodnotil na záver Laššán.
Po návšteve COVID oddelenia musíme prejsť dezinfekčnou bránou – následne sa presúvame do miestnosti, kde si skafander zo seba zvlečenieme dole. Všetko postupne, po každom kroku je potrebné si vydezinfikovať rukavice. Tie sa dávajú dole ako úplne posledné. Na chodbách počuť, ako sa lekári a sestričky rozprávajú o návšteve nemocnice prezidentkou. Veria, že sa situácia v nemocnici čoskoro zlepší.
