BRATISLAVA – Stál pri zrode úspešného projektu, ktorý tu je od začiatku pandémie, no nakoniec sa rozhodol dať svojmu „dieťaťu“ zbohom. Reč je o Jakubovi Tillingerovi, ktorý stál spolu s Ivanom Bošňákom pri zrode Dáta bez pátosu. Už dlhšie sa vyjadroval hlavný prúd projektu, až sa napokon od neho úplne odstrihol. Dôvod je prostý – iné povinnosti mu nedovolia venovať sa projektu tak, ako by si želal. To však nie je všetko.
O tom, že v projekte sa rozhodol skončiť, informoval na sociálnej sieti v nedeľu podvečer. „Chcem sa veľmi pekne poďakovať kolegom z Dáta bez pátosu, menovite najmä Ivanovi, Liborovi, Viliamovi a Vladimirovi za pekné obdobie, ktoré sme strávili pri projekte alebo ak chceme, našej občianskej iniciatíve Dáta bez pátosu, ktorú sme spoluzakladali, aby sme vypomáhali s pandémiou z pohľadu dát, ktoré najmä počas prvej a druhej vlny kriticky chýbali. A ani v tretej vlne nie sú stále štátom spravované dáta na požadovanej úrovni a tak určite má projekt naďalej zmysel,“ napísal Tillinger s tým, že hlavným dôvodom, prečo z projektu odchádza, je nedostatok času.
Archívne VIDEO Najefektívnejšie riešenie je očkovanie, tvrdí Matovič: Chce rozdávať 500 eurové poukazy ako odmenu
Ako vysvetlil, iné povinnosti mu nedovolia venovať sa projektu tak, ako by chcel. Okrem toho poukázal aj na názory, ktoré boli odlišné ako jeho kolegov a tie sa mu nepodarilo presadiť. Napríklad, prezentoval iný názor o tom, ako bude vyzerať tretia vlna a kedy skončí, ako jeho kolegovia. Kým Tillinger tvrdil, že to bude dlhá zima, Dáta bez pátosu boli a naďalej sú v prognózach mimoriadne optimistickí. Napriek odlišným názorom si však myslí, že projekt ako taký má naďalej zmysel.
„Verím, že aj keď to tak momentálne nevyzerá, tak nakoniec z tejto pandémie vyjdeme posilnení, skúsenejší, tolerantnejší, demokratickejší a najmä súdržnejší. Veľmi som si želal, aby sme dobrovoľným očkovaním dosiahli takú mieru zaočkovanosti, ktorá by nám nepreťažovala zdravotnícky systém, nezomieralo toľko ľudí, nemotali sa ako celá spoločnosť v lockdownoch a nemuseli diskutovať o zatváraní škôl. Žiaľ, dobrovoľnosť nás priviedla len k polovičnej zaočkovanosti a tak premýšľame ako spoločnosť, čo ďalej,“ konštatoval Tillinger, podľa ktorého treba vyskúšať lepšiu formu motivácie očkovania najmä u jednej skupiny populácie.
A tou sú ľudia nad 50 rokov, ktorí aktuálne v nemocniciach tvoria 79 percent COVID hospitalizácií. Podľa Tillingera by motiváciou bola priama platba pre všetkých nad 50 rokov, ktorí sú stále nechránení a dali by sa zaočkovať. Okrem toho upozornil, že by mala prebiehať diskusia o povinnom očkovaní celého obyvateľstva nad 5 rokov, teda aj detí. Očkovanie detí vo vekovej skupine 5 až 11 rokov minulý týždeň schválila aj Európska lieková agentúra.
„Nemáme inú prevenciu ako vakcínu. Merck tabletky sa ukazujú účinné na 30% pred ťažkým priebehom (pôvodne to vyzeralo na 50%) a nádejou sú lieky od Pfizer, ktoré však prídu až budúci rok. Zatiaľ nevieme, čo spôsobí v Európe B.1.1.529 z Afriky s názvom Omikron. Dúfam, že sa nám nakoniec v januári nezleje tretia vlna s novou štvrtou,“ uviedol Tillinger. Podľa jeho slov sa v súčasnosti v boji s koronavírusom môžeme poďakovať monoklonálnym protilátkam, ktoré sú však mimoriadne drahé. Ak by sa podávali každému, štát by to stálo obrovské peniaze. Monoklonálne protilátky sa podávajú starším pacientom, ktorí sú infikovaní koronavírusom, aby sa u nich zabránilo ťažkému priebehu a možnej hospitalizácii.
„Veď to platíme my všetci z daní a odvodov a vakcína je široko ďaleko najlacnejší nástroj. Tak aká farma lobby, však? Nie som katastrofista ani žiaden pandemický jastrab, ale pred ochorením mám veľký rešpekt. Preto vás ešte raz všetkých prosím. Ak poznáte vo svojom okolí nezaočkovaných seniorov, resp. ľudí nad 50 rokov, poproste ich alebo ich odprevaďte na očkovanie bez registrácie. Čím skôr, tým lepšie!“ uzavrel.
