ŠTRASBURG - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok v Štrasburgu vyzvali na novú stratégiu EÚ na podporu demokracie v Rusku a upozornili, že neuznajú novú Štátnu dumu, ak parlamentné voľby nebudú spravodlivé.
Poslanci pri hodnotení stavu vzťahov medzi EÚ a Ruskom objasnili, že rozlišujú medzi ruským ľudom a režimom prezidenta Vladimira Putina, ktorý označili za "stagnujúcu autoritársku kleptokraciu vedenú celoživotným prezidentom a obklopenú kruhom oligarchov". Za uznesenie, ktoré požaduje, aby Rada EÚ prijala stratégiu zahŕňajúcu stimuly a podmienky na posilnenie demokratických tendencií v Rusku, sa vyslovilo 494 poslancov, 103 bolo proti a 72 sa hlasovania zdržalo.
Parlament v schválenom dokumente vyhlasuje, že EÚ musí vytvoriť alianciu so Spojenými štátmi a ďalšími podobne zmýšľajúcimi partnermi s cieľom vyvážiť úsilie Ruska a Číny o oslabenie demokracie na celom svete a destabilizáciu európskeho politického poriadku. Takáto aliancia predpokladá aj uvaľovanie sankcií, politiku na boj proti nezákonným finančným tokom a podporu aktivistov za ľudské práva.
Poslanci sa zhodli na tom, že pokiaľ ide o agresiu Ruska a vplyv Moskvy na východné susedstvo EÚ, euroblok musí podporovať krajiny Východného partnerstva, kam patrí aj Ukrajina a Gruzínsko, a podporovať proeurópske reformy a základné slobody v tomto regióne.
EÚ chce obmedziť zavislosť od Ruska
V uznesení sa uvádza, že EÚ musí obmedziť svoju závislosť od ruského plynu, ropy a ďalších surovín, aspoň pokiaľ je pri moci Putin. Európska zelená dohoda a nárast dôležitosti obnoviteľných zdrojov energie majú pri dosahovaní tohto cieľa zohrávať zásadnú geopolitickú úlohu. Europoslanci zároveň chcú, aby EÚ posilnila svoju schopnosť odhaliť a zastaviť toky špinavých peňazí z Ruska a odhaľovať zdroje a finančné aktíva, ktoré v členských štátoch EÚ ukryli autokrati a oligarchovia prepojení na Kremeľ.
V závere uznesenia európski zákonodarcovia požadujú, aby EÚ bola pripravená odmietnuť zloženie nového ruského parlamentu, ak sa tohtotýždňové parlamentné voľby uskutočnia v rozpore s demokratickými zásadami a medzinárodným právom.
Rusko môže byť demokratické
Litovský poslanec Andrius Kubilius, ktorý je spravodajcom EP pre Rusko, vyhlásil, že Rusko môže byť demokratické, a preto by obrana demokracie mala byť na prvom mieste vo vzťahoch EÚ s touto krajinou. Vyslovil sa tiež za "viac odvahy" zo strany EÚ voči kremeľskému režimu, pokiaľ ide o obranu ľudských práv a oslobodenie politických väzňov.
"Ak budú parlamentné voľby v Rusku uznané za zmanipulované, EÚ by nemala uznať ruskú Dumu a mala by požiadať o pozastavenie účasti krajiny na medzinárodných parlamentných zhromaždeniach vrátane zasadania Rady Európy. Neustála represia Kremľa voči všetkým opozičným kandidátom, slobodným médiám a mimovládnym organizáciám oslabuje legitimitu a spravodlivosť týchto volieb. Ruský ľud musí mať právo voľby a ich voľba musí byť rešpektovaná, ako v akejkoľvek inej demokratickej krajine," uviedol Kubilius v správe pre médiá.
V Rusku stíhajú aktivistov, ktorí údajne vyzývali na nepokoje počas volieb
Podľa spravodajského webu Meduza.io to uviedla hovorkyňa Sledkomu Svetlana Petrenková. Hlavnými obvinenými sú aktivista Dmitrij Čebanov a ďalších najmenej desať ľudí zo siedmich regiónov Ruska.
Agentúra RIA Novosti informovala, že podľa vyšetrovateľov mali títo ľudia na Telegrame sieť kanálov, kde uverejňovali príspevky s výzvami na "násilné konanie proti nezistenému okruhu osôb" počas dní hlasovania - od 17. do 19. septembra. V najbližších dňoch voči všetkým podozrivým vznesú obvinenia, pričom prokuratúra bude trvať na vzatí do väzby, dodala RIA Novosti. Voľby do ruskej Štátnej dumy sa uskutočnia podľa zákona prijatého v roku 2014, ktorým sa Rusko vrátilo k zmiešanému systému volieb do dolnej komory parlamentu. Polovicu zo 450 poslancov voličov zvolia zo straníckych kandidátnych listín a druhú polovicu v jednomandátových volebných obvodoch.
Ruský prezident Vladimir Putin vo svojom štvrtkovom vyhlásení vyzval voličov, aby sa na voľbách zúčastnili, pričom zdôraznil, že krajina potrebuje silný parlament. Dodal pri tom, že spolieha na zodpovedný, uvážlivý a vlastenecký postoj voličov a na ich "túžbu voliť poslancov, ktorí budú pracovať pre dobro a v mene našej milovanej vlasti - v záujme nášho ľudu a každého občana Ruska". Poukázal aj na to, že realizácia všetkých plánov vedenia krajiny závisí od kompetentnej práce novej Dumy.
O priazeň voličov sa uchádza 14 politických strán: Komunistická strana Ruskej federácie; Zelení; Liberálnodemokratická strana Ruska; Noví ľudia; Jednotné Rusko; Spravodlivé Rusko - Za pravdu; Jabloko; Strana rastu; Ruská strana slobody a spravodlivosti; Komunisti Ruska; Občianska platforma; Zelená alternatíva; Vlasť a Strana dôchodcov. Ako informovala agentúra AFP, podľa prieskumov verejnej mienky sa vo voľbách do Štátnej dumy všeobecne očakáva ľahké víťazstvo vládnucej strany Jednotné Rusko.
Voľby však súčasne nasledujú po sérii tvrdých zákrokov voči odporcom Kremľa, v ktorého rámci boli najhlasnejší kritici uväznení alebo z Ruska vyhostení. Väznený vodca ruskej opozície Alexej Navaľnyj aj pre to v stredu vyzval ruských voličov, aby v parlamentných voľbách - v rámci snahy o oslabenie kandidátov Kremľa - podporili kandidátov komunistickej strany, ľavice aj ultranacionalistov.
Moskva kritizuje výzvu EP na prehodnotenie vzťahov s Ruskom
Uznesenie Európskeho parlamentu (EP), v ktorom navrhuje prehodnotiť vzťahy s Ruskom, je poľutovaniahodné, uviedol vo štvrtok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Poukázal pri tom na fakt, že v dokumente europarlamentu sa na "veľkú ľútosť" Moskvy "nehovorí o potrebe nadviazať dialóg" a "o potrebe vyriešiť existujúce problémy a nezhody prostredníctvom komunikácie na rôznych úrovniach a prostredníctvom rôznych kanálov". Jediným bonusom prijatého dokumentu je podľa Peskova to, že ide o dokument "výlučne odporúčacieho charakteru".
Podľa ruského senátora Alexeja Puškova je dokument EP o sprísnení politiky voči Rusku v úplnom rozpore so stratégiou Európskej únie, pričom kombinuje "politické obmedzovanie" a "selektívny dialóg". Podľa neho je dokument dôkazom, že "agresívna menšina" v Európskej únii vystupuje ako väčšina, preto kontroluje celú európsku politiku voči Moskve.
Poslanci EP vo štvrtok v Štrasburgu vyzvali na novú stratégiu EÚ na podporu demokracie v Rusku a upozornili, že neuznajú novú Štátnu dumu, ak parlamentné voľby nebudú spravodlivé. Poslanci pri hodnotení stavu vzťahov medzi EÚ a Ruskom objasnili, že rozlišujú medzi ruským ľudom a režimom prezidenta Vladimira Putina, ktorý označili za "stagnujúcu autoritársku kleptokraciu vedenú celoživotným prezidentom a obklopenú kruhom oligarchov".
V dokumente sa tiež zdôrazňuje nutnosť boja s represiami v Rusku, potreba vrátiť občanom slobodu voľby a prepustiť všetkých politických väzňov. Za uznesenie europarlamentu, ktoré požaduje, aby Rada EÚ prijala stratégiu zahŕňajúcu stimuly a podmienky na posilnenie demokratických tendencií v Rusku, sa vyslovilo 494 poslancov, 103 bolo proti a 72 sa hlasovania zdržalo.
Parlament v schválenom dokumente vyhlasuje, že EÚ musí vytvoriť alianciu so Spojenými štátmi a ďalšími podobne zmýšľajúcimi partnermi s cieľom vyvážiť úsilie Ruska a Číny o oslabenie demokracie na celom svete a destabilizáciu európskeho politického poriadku. Takáto aliancia predpokladá aj uvaľovanie sankcií, politiku na boj proti nezákonným finančným tokom a podporu aktivistov za ľudské práva.
Predseda zahraničného výboru Štátnej dumy Leonid Sluckij podľa agentúry TASS vyhlásil, že prijatím tohto uznesenia EP oslabuje vyhliadky na rozmrazenie dialógu so Štátnou dumou. Prijatú správu tiež označil za "úplný politický a právny nezmysel".
Ukrajina tvrdí, že Rusko nadchádzajúcimi voľbami poruší medzinárodné právo
Ukrajina vo štvrtok obvinila Rusko z toho, že poruší medzinárodné právo tým, že v nadchádzajúcich parlamentných voľbách umožní hlasovať obyvateľom Krymu aj separatistických proruských republík na východe Ukrajiny.
Rusko anektovalo Krymský polostrov v roku 2014, zároveň je Kyjevom aj Západom dlhodobo obviňované z podpory proruských separatistov na východe Ukrajiny, pripomína agentúra AFP. Voľby do ruskej Štátnej dumy, ktoré sa budú konať od piatka do nedele, budú prebiehať aj na Kryme. Zároveň sa do nich budú môcť zapojiť aj občania separatistických samozvaných republík na východe Ukrajiny (Doneckej ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky), ktorí majú ruský pas, uvádza AFP.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba vo štvrtok povedal, že Moskva organizovaním volieb na Kryme a pre separatistov v Donbase "porušuje medzinárodné právo", pričom je na Kryme "okupačným štátom". Dodal, že za svoje správanie "jedného dňa zaplatí". Ruský prezident Vladimir Putin v roku 2019 zjednodušil pravidlá udeľovania ruského občianstva občanom Ukrajiny, ktorí na Kryme a v Donbase žili do jari roku 2014. Podľa bilancie z júla tohto roku boli pasy Ruskej federácie vydané 611.000 osobám žijúcim v DĽR a Luhanskej ľudovej republike (LĽR).
Občania Ruskej federácie žijúci na území uvedených proruských republík v Donbase sa budú môcť zúčastniť na voľbách do Štátnej dumy buď prezenčne v Rostovskej oblasti alebo dištančne, prostredníctvom vládneho webového portálu Gosulugi.
Krymský polostrov sa stal subjektom Ruskej federácie na základe výsledkov sporného referenda, ktoré sa uskutočnilo 16. marca 2014. Za jeho pripojenie k Rusku hlasovalo 96,77 percenta účastníkov plebiscitu. Ukrajina ani Západ výsledky tohto referenda neuznávajú a oba subjekty naďalej považujú za súčasť Ukrajiny. Voľby do zastupiteľstiev rôzneho stupňa sa v Rusku budú konať počas troch dní – 17., 18. a 19. septembra. Občania budú voliť poslancov Štátnej dumy, najvyšších predstaviteľov 12 subjektov krajiny a poslancov zákonodarných orgánov v 39 subjektoch Ruskej federácie. Okrem toho sa v Moskve budú konať doplňujúce voľby do mestskej Dumy.
