PRAHA - Popularizácia vedy je dnes mnohostranná. Internet je však zároveň klamlivý, je tam aj veľa nezmyslov, uviedol astronóm, astrofyzik a popularizátor vedy Jiří Grygar, ktorý v stredu oslávil 85. narodeniny. Najväčšou terajšou záhadou odboru sú podľa neho takzvané rýchle rádiové záblesky. Vedec pôsobí na oddelení astročasticovej fyziky Fyzikálneho ústavu Akadémie vied ČR. S kolegami spolupracuje na projekte Observatória Pierra Augera, ktoré je v Argentíne v plnej prevádzke od roku 2008.
Vedci chcú odhaliť záhadu vzniku vesmíru: VIDEO Odpoveď sa má skrývať v sibírskom jazere
"Sledujeme tak častice ultraenergetického kozmického žiarenia, ktoré má až desaťmiliónkrát vyššie energie než najvýkonnejší pozemský urýchľovač častíc LHC v európskom laboratóriu CERN v blízkosti Ženevy," odpovedal Grygar na otázku, čím sa teraz zaoberá. Dodal, že sa vedci v projekte observatória snažia riešiť dve zásadné témy. "Kto, alebo skôr čo, dokáže tak ultraenergetické častice vysielať a kde tie zdroje častíc vo vesmíre sú," uviedol vedec v rozhovore s ČTK.
Počiatky českej účasti v projekte podľa neho pred rokmi, kvôli obmedzeným financiám, neboli ľahké. Nakoniec však vedci z niekoľkých českých inštitúcií získali podporu a úspešne sa zapojili. Potom sa podarilo získať nadaných študentov, ktorí podľa Grygara teraz patria k vedeckým a technickým "ťahúňom" projektu. "Najviac ma teší, že naša skupina prilákala aj vynikajúcich mladých odborníkov nielen z domova, ale aj z ďalších členských štátov projektu, ktorí u nás pracujú na dlhodobé úväzky," zdôraznil Grygar.
Podotkol, že cesty na observatórium kvôli pandémiu síce ustali, pozorovanie sa však darí ovládať diaľkovo. "V našom laboratóriu sa však testujú rôzne súčiastky pre modernizáciu observatória a ich doprava do Argentíny je teraz vinou pandémie zložitá," dodal vedec.
Najväčšia záhada
Na otázku ohľadom výziev odboru Grygar odpovedal, že najväčšou súčasnou záhadou sú takzvané rýchle rádiové záblesky. Trvajú len niekoľko milisekúnd a počas krátkej chvíľky kĺžu z vysokých k nižším frekvenciám. "Z tempa kĺzania možno odvodiť približne vzdialenosť zdroja záblesku od rádioteleskopu, a tie vzdialenosti sú šialené - miliardy svetelných rokov!" upozornil Grygar. "Keď poznáme vzdialenosť a intenzitu záblesku, možno spočítať žiarivé výkony zábleskov - sú to gigantická čísla. Počas niekoľkých milisekúnd trvania záblesku musel zdroj dosiahnuť žiarivého výkonu ako desať tisíc Sĺnk zo zdroja podstatne menšieho než Slnko," dodal vedec.
VIDEO Miliardár hľadá osem ľudí na cestu, ktorá sa zapíše do histórie: Má iba dve podmienky!
K popularizácii Grygar uviedol, že ho najviac bavia otázky poslucháčov po prednáškach. "Tie otázky ma často prekvapia a sú študijným materiálom pre ďalšie prednášky," podotkol popularizátor, ktorý tiež dlho moderoval naučnú reláciu Okná vesmíru dokorán a podieľal sa aj na jeho príprave.
Na Slovensku sa cítil ako populárny spevák
Práve do tých rokov sa datuje popularizačná spomienka, ktorú označil ako jednu z najvtipnejších. "Ten letný prázdninový deň sme v rámci akcie Expedícia na bicykloch išli my astronómovia na kolesách medzi slovenskými hvezdárňami a naši hostitelia v Piešťanoch si priali, aby som večer po dojazde mal verejnú prednášku," povedal Grygar. "Prednášal som v amfiteátri v blízkosti kúpeľov v cyklistickom drese a pripadal som si ako populárny spevák na vrchole kariéry," podotkol vedec.
Normálny človek neverí, že Zem je plochá
K súčasnej podobe popularizácie vedy Grygar povedal, že je veľmi mnohostranná. Ohľadom tej českej potom pripomenul napríklad dlhú históriu rozhlasového programu Meteor. Zdôraznil tiež, že je v Česku rozsiahla sieť prístupných hvezdární a planetárií a vychádza tu veľa kníh aj prekladov popularizátorov. Vyzdvihol aj výhody dostupnosti prednášok na internete.
"Nikdy nebola ponuka popularizácie taká pestrá ako práve v súčasnosti. Trochu klamlivý je však internet, ktorý obsahuje veľké množstvo nezmyslov, z ktorých najhlúpejšie sú argumenty o tom, že Zem je plochá. Ale na také hlúposti sa normálny človek iste nedá nachytať," uzavrel vedec.
