BRATISLAVA – Agentúra Ipsos realizovala medzi slovenskou populáciou prieskum zameraný na vnímanie situácie týkajúcej sa koronavírusu a jeho dopadov. Na reprezentatívnej vzorke 1 050 respondentov vo veku 18 rokov a viac sa ukázalo, že viac ako polovica ľudí nevie, čomu môžu pri koronavíruse veriť.
V priebehu posledného pol roka sa okrem nových vedeckých poznatkov o koronavíruse objavilo aj množstvo hoaxov a dezinformácií. Ľudia, ktorí dezinformáciám veria, ich za falošné správy nepovažujú, naopak, ako hoaxy často vnímajú správy zo štandardných médií.
Keďže vyše polovica (54 %) populácie súhlasila s tvrdením, že nevie, ktorým informáciám o koronavíruse má dôverovať, sociológ Roman Pudmarčík z prieskumnej agentúry vysvetlil, že preto sa respondentov už nepýtali, či sa s dezinformáciami stretli, alebo aký majú na ne názor. „Položili sme im niekoľko rôznych tvrdení, ktorých pravdivosť mali hodnotiť,“ objasnil metódu Pudmarčík.
Význam rúšok väčšinou populácie spochybňovaný nebol. Tvrdenie, že rúška môžu pomôcť zabrániť šíreniu koronavírusu, považujú za pravdivé až takmer tri štvrtiny (72 %) ľudí. Takmer polovica (48 %) obyvateľov považuje za pravdivé tvrdenie, že šírenie vírusu môže byť zastavené vakcínou, no povinnosť očkovania považuje za správne len 27 % opýtaných. 33 % ľudí si myslí, že vakcína proti koronavírusu môže byť pre človeka nebezpečná.
Z hľadiska ochrany proti vírusu považuje premorenie populácie a vytvorenie kolektívnej imunity za vhodné riešenie 35 % respondentov, 27 % zase súhlasí, že by preferovali dobrovoľné nakazenie sa koronavírusom, aby sa v ďalšom živote už nemuseli obmedzovať.
Slováci veria počas pandémie aj hoaxom
Minimálne každý štvrtý človek verí aj tvrdeniam, ktoré sa často objavovali práve v dezinformačných médiách a na sociálnych sieťach. 47 % populácie súhlasí s tým, že koronavírus vznikol v laboratóriu a bol vypustený úmyselne. 42 % ďalej súhlasí aj s výrokom, že koronavírus bol umelo vytvorený, aby na ňom zarobili farmaceutické firmy a médiá, a ďalších 42 % si ľudí myslí, že dýchanie vlastného CO2 pri nosení rúška je pre zdravie nebezpečné.
Najdôveryhodnejšou je počas pandémie prezidentka Čaputová
Najväčšej dôvere medzi ľuďmi pri riešení situácie týkajúcej sa koronavírusu sa teší prezidentka Zuzana Čaputová. Dôveru jej v tomto súvise vyjadrili takmer dve tretiny (64 %) populácie. Okrem prezidentky boli do skúmania dôvery zaradené aj iné osoby alebo inštitúcie, ktoré môžu aktívne ovplyvňovať ďalší vývoj pri riešení pandémie a jej dopadov, uviedla agentúra Ipsos v tlačovej správe.
Z týchto aktérov si získal najmenšiu dôveru premiér Igor Matovič, ktorému dôveruje 37 % ľudí. Ľudia, ktorí premiérovi dôverujú, sa najčastejšie prirodzene objavovali v skupine, ktorá v posledných parlamentných voľbách odovzdala hlas OĽANO. Ani medzi voličmi Obyčajných ľudí však nie je pozícia Igora Matoviča vnímaná iba pozitívne - pri riešení aktuálnej krízy mu nedôveruje 28 % z nich. Vyššiu dôveru ako premiér získal aj minister zdravotníctva Marek Krajčí (44 %) a Vláda SR (42 %).
Prieskum prebehol na vzorke 1 050 respondentov vo veku 18 rokov a viac rokov v dňoch 29. 9. až 1. 10. pomocou online zberu dát.
