PRAHA - Josef Bláha bol herec s neprehliadnuteľným zjavom. Hoci málokto by ho tipoval na nejakého Casanovu, pri jeho mene sa najčastejšie vyskytuje prívlastok neverník. Ku koncu života mal súbežne s manželkou aj mladšiu milenku, o ktorej jeho žena dokonca vedela.
Jiří Sovák o ňom v jednej zo svojich spomienkových kníh napísal, že vyzeral ako "ohorený havran, ktorý prečkal lesný požiar". Český herec Josef Bláha vďačil za svoju popularitu hereckému talentu, ale tiež neprehliadnuteľnému zjavu. Výrazné črty zdedil po matke, ktorá mala slovinský a taliansky pôvod.
Josef Bláha sa narodil 8. júna 1924 v Novom Meste v dnešnom Slovinsku a vyrastal tam až do svojich jedenástich rokov, keď sa rodina presťahovala do Prahy. Dovtedy nevedel po česky ani slovo.
V Prahe vyštudoval meštianku a dvojročný obchodný kurz. Hoci z neho chceli mať rodičia lekára, intenzívne sa venoval ochotníckemu divadlu. Jeho plány však prerušila 2. svetová vojna. Až po nej sa začal naplno venovať herectvu. V roku 1951 nastúpil do Divadla na Vinohradech, ktoré v tom čase nieslo názov Divadlo Československej armády, a ostal mu verný celých 40 rokov.
Po spomínanej filmovej prvotine získal menšie úlohy v budovateľskej snímke Velké dobrodružství (Miloš Makovec, 1952), v kriminálke Na konci města (Miroslav Cikán, 1954), či v historických filmoch Otakara Vávru Jan Žižka (1955) a Proti všem (1956).
Výraznú popularitu však Bláhovi priniesla až televízia. Konkrétne seriál Hříšní lidé města pražského, ktorý nakrútil režisér Jiří Sequens v rokoch 1968 a 69. Josef Bláha tu vytvoril postavu kriminalistu Brůžka, ktorého v tíme dopĺňal kolega Bouše (Josef Vinklář) a pochopiteľne samotný rada Vacátko v podaní Jaroslava Marvana. Na seriál nadväzovali aj samostatné celovečerné filmy Pěnička a Paraplíčko, Partie krásného dragouna, Smrt černého krále a Vražda v hotelu Excelsior nakrútené v rokoch 1970 a 71.
Josef Bláha sa objavil aj v komédií Oldřicha Lipského s názvom Zabil jsem Einsteina, pánové (1969), či v detektívke Na kolejích čeká vrah (Josef Mach, 1970). Ako štvorrukého riaditeľa čarodejníckej školy ho diváci mohli vidieť v známej rozprávkovej veselohre Václava Vorlíčka Dívka na koštěti (1971). Svoj komediálny talent Bláha využil v komédii Hodíme se k sobě, miláčku...?, v ktorej ho Petr Schulhoff obsadil do úlohy excentrického skladateľa dodekafonickej hudby. Zahral si tiež v komédiách Stanislava Strnada Můj brácha má prima bráchu (1975) a Brácha za všechny peníze (1978), či v sci-fi komédii Zítra vstanu a opařím sa čajem Jindřicha Poláka (1977).
Práve tento režisér ho obsadil aj do seriálu Pan Tau a do filmov Poplach v oblacích a Od zítřka nečaruji (1979), ktoré naň nadväzovali. Celkom iným žánrom bol potom historický film Signum Laudis slovenského režiséra Martina Hollého (1980), kde Bláha stvárnil postavu hejtmana Bruna Königa.
V 70. rokoch 20. storočia dostával Bláha veľa hereckých príležitostí v televíznych seriáloch – od vojnového Byl jednou jeden dům (1974) až po socialistickú ságu Muž na radnici (1976), ktorú oživil svojou postavou sukničkárskeho námestníka.
Napokon prišla pre Bláhu veľká herecká príležitosť v podobe sci-fi seriálu Návštěvníci (1983) režiséra Jindřicha Poláka. Vytvoril v ňom postavu akademika Jana Richarda, šéfa expedície, ktorá pricestuje z budúcnosti do súčasného obdobia, aby zachránila planétu.
Koncom 80. rokov 20. storočia sa Bláha vo filmoch aj na obrazovkách objavoval menej. Hoci sa po Novembri 89 dočkal konca nenávideného totalitného režimu, nemohol už pre ťažkú chorobu hrať. Josef Bláha zomrel v Prahe 6. decembra 1994.
Do poslednej chvíle sa o neho starala manželka, ktorá to ale vo zväzku s Bláhom nemala ľahké. Rád sa totiž obzeral za ženami a bežne býva označovaný za neverníka. Šepká sa dokonca aj o jeho romániku s Ivou Janžurovou. Ku koncu života mal dokonca aj akúsi oficiálnu milenku, o ktorej manželka Bohumila vedela. Nepáčilo sa jej to, ale zmierila sa s tým a dokonca vraj svojmu mužovi balila veci na dovolenky s jeho mladšou známosťou.
