BRATISLAVA - WWF žiadala členské krajiny Európskej únie, aby sa pri plánoch na oživenie ekonomiky po pandémií Covid-19 neodkláňali od Európskeho ekologického dohovoru (European Green Deal). Opatrenia by mali posúvať ekonomiku k budúcej udržateľnosti a zároveň zlepšovať stav životného prostredia.
„V aktuálnej situácii je prioritou ochrana ľudských životov, no táto situácia by nemala viesť k tomu, že sa odkloníme od riešení, ktoré zlepšujú stav životného prostredia. V týchto dňoch sa potvrdzuje, že investovať do zelených opatrení je kľúčové nielen pre zdravie planéty, ale pre zdravie ľudí. Situácia, ktorej teraz čelíme, je zároveň výzvou, na ktorú by sme mali správne zareagovať. Musíme sa dnes zodpovedne postaviť nielen k ochrane zdravia našej generácie, ale i k ochrane zdravia našich detí v blízkej budúcnosti,“ hovorí Miroslava Plassmann riaditeľka WWF Slovensko.
Kancelária WWF v Bruseli vypracovala už minulý týždeň aj odporúčania pre „udržateľné oživenie“ po pandémií. Ide napríklad o ukončenie dotácií do oblastí, ktoré poškodzujú životné prostredie, ako napr. ťažba a spracovanie uhlia a ďalších fosílnych palív, ale i podpora intenzívneho poľnohospodárstva, odlesňovanie, poškodzovanie vodných zdrojov či nadmerný rybolov.
Energia z obnoviteľných zdrojov
Dôležité je sústrediť sa pri opatreniach na energetickú efektívnosť (najmä v oblasti budov), výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, v oblasti dopravy na podporu elektrifikácie a verejnej dopravy. A dôležité je pri podpore z verejných zdrojov zohľadňovať i dopady ekonomickej transformácie na jednotlivcov, teda pripraviť opatrenia na udržanie zamestnanosti, preškolenia na iný typ práce či ďalšie formy podpory.
Budaj zatiaľ nie je podpísaný
Spoločné vyhlásenie, aby Európsky ekologický dohovor bol v centre plánov na oživenie ekonomiky po pandémií, zverejnili pred Veľkou nocou i európski ministri životného prostredia. Medzi podpísanými zatiaľ nie je slovenský minister životného prostredia. WWF víta tento spoločný list, podľa Ester Asin, riaditeľky WWF European Policy Office v Bruseli, je „prejavom veľkej zodpovednosti a prezieravosti. A práve taký prístup lídrov dnes Európska únia potrebuje.“
V tejto súvislosti sme oslovili aj samotný rezort ohľadom toho, v akom štádiu je aktuálne podpis tohto vyhlásenia.
Minister životného prostredia Ján Budaj konzultoval postoje k tejto iniciatíve na prvom rokovaní vlády po Veľkej noci (tzn.14.4.2020) s ministrom zahraničných vecí, a dnes, 15. apríla sa obrátil na členov vlády so žiadosťou, aby vláda SR podporila iniciatívu na podporu Európskeho ekologického dohovoru a Zelenej obnovy európskej ekonomiky, respektíve, aby vláda SR vzala na vedomie podporné stanovisko ministra životného prostredia.
Minister životného prostredia navrhne zaradiť na rokovanie vlády SR, ktoré sa bude konať zajtra, 16. apríla 2020, aj informáciu o spomínanej iniciatíve.
Iniciatíva na podporu ekologického dohovoru a Zelenej obnovy európskej ekonomiky smeruje k podpore inovačných technológií a environmentálnych riešení, ktoré posunú Európsku úniu dopredu vo všetkých cieľoch, ktoré štáty EÚ sledujú v rámci ekologického dohovoru. Dá sa očakávať, že „zelená“ obnova oživí hospodárstvo štátov EÚ, zasiahnutých dôsledkami pandémie COVID-19. Slovenská republika má šancu zaradiť sa do programov zelenej obnovy európskeho hospodárstva, čo môže byť našou šancou, ako získať priaznivú politickú, ale aj ekonomickú pozíciu v rokovaniach o rozpočte EÚ (viacročnom finančnom rámci) na roky 2021 - 2027.
Slovensko zatiaľ zaostáva v mnohých oblastiach environmentálnych politík a nevyužíva príležitosti hospodárskeho rozvoja, postaveného na nových environmentálnych technológiách, obehovom hospodárstve, a ďalších, hospodárstvu prospešných nástrojoch environmentálnej politiky štátov EÚ. Pripojenie Slovenska k celoeurópskej iniciatíve nám môže priniesť zdravšiu krajinu, aj financie a nové pracovné miesta.
„Na úspešný reštart Slovenskej republiky totiž nebude stačiť iba otvoriť obchody a doterajšie prevádzky, pretože Slovensko už potrebuje kvalitatívnu zmenu. Napríklad vo využívaní nových informačných a environmentálnych technológií, prostredníctvom ktorých za môžeme zbaviť rizík jednostranného zamerania slovenského priemyslu, slabej potravinovej sebestačnosti, a konečne začať riešiť aj zaostávanie regiónov. Je najvyšší čas skončiť nie len dobu rozsiahlej štátnej korupcie, ale aj dlhodobé ignorovanie modernizácie a ekologizácie, tzn. ozdravenia Slovenska. Aj o tom je naša skúsenosť s COVID-19. Využime šancu reštartu a urobme Slovensko zdravšou a úspešnejšou krajinou!“ zdôraznil minister Ján Budaj.
„Klimatická zmena a strata biodiverzity zostávajú naďalej veľkou hrozbou nielen pre planétu, ale i pre nás ľudí, pre našu spoločnosť i pre ekonomiku. Obnova ekonomiky a ochrana životného prostredia musia kráčať ruka v ruke a investície musia smerovať k riešeniam, ktoré pripravia priemysel a ekonomiku na budúcnosť a zabezpečia ich udržateľnosť,“ povedala Ester Asin.
„Má zmysel investovať miliardy do udržania riešení, ktoré poškodzujú životné prostredie a zhoršujú klimatickú zmenu?“, pýta sa ekonóm Sebastien Godinot z WWF European Policy Office v Bruseli. „Ak dnes zlyháme a nasmerujeme verejné výdavky do podpory starých riešení, prinesie to predraženie opatrení, ktoré sú nevyhnutné a musia prísť, aby sme zvládli klimatickú krízu a krízu spojenú so stratou biodiverzity a prírodných zdrojov,“ dodáva.
