BRATISLAVA - Nájomné bývanie je podľa experta potrebné riešiť spolu s pracovnými príležitosťami a rozvojom regiónov. Riaditeľ Inštitútu hospodárskej politiky (IHP) František Palko uviedol, že v súčasnosti nie je ani tak problém s financovaním nájomných bytov, keďže tí, ktorí žiadajú o dotáciu Ministerstvo dopravy a výstavby SR a o úver Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB), prostriedky od štátu dostanú, ak splnia zákonom stanovené podmienky a žiadosť a projekt sú v poriadku.
"Obce a mestá nemajú húfny záujem o výstavbu týchto bytov, pretože z istých častí vidieka sa mladí ľudia sťahujú za prácou do miest a do iných regiónov. Na čo vám bude nájomný byt niekde, kde nemáte prácu," upozornil Palko s tým, že pracovné príležitosti a nájomné bývanie idú ruka v ruke. "Najprv treba rozvíjať regióny a pracovné príležitosti v nich a spolu s tým riešiť bývanie," poznamenal odborník. Podľa neho je potrebné rozvíjať na Slovensku nájomný sektor bývania, no musí byť dopyt v mestách a obciach na základe záujmu ľudí, a to súvisí s pracovnými príležitosťami. "Čiže nie je dobré riešiť následok bez riešenia príčiny, pretože takto minieme cieľ. Nie je to o tom, že nie je dostatok peňazí na nájomné byty," podotkol riaditeľ IHP.
Ekonóm pritom nepovažuje za správne porovnávať Rakúsko, kde je rozvinuté nájomné bývanie, a Slovensko s nízkym podielom nájomných bytov. Ide podľa neho o dva rôzne svety. "Na Slovensku je nízky podiel nájomného bývania aj a hlavne preto, že po roku 1989 sme v obrovskom rozsahu odpredali družstevné a podnikové byty do osobného vlastníctva a nájomné bývanie sa v podstate ocitlo v plienkach," priblížil Palko. "V Rakúsku a v iných krajinách takéto razantné operácie v bytovej politike nerobili, a preto sa nájomný sektor vyvíjal prirodzene," dodal odborník.
Lídri strán budúcej vládnej koalície a ekonómovia sa na stretnutí zhodli na potrebe výstavby nájomných bytov. Dôležité je však nájsť vhodnú podobu ich výstavby. So zástupcami rakúskej štátnej spoločnosti Asfinag diskutovali o realizácii verejných investícií u susedov a o tom, či to môže byť príklad aj pre Slovensko. Predseda strany Sloboda a Solidarita (SaS) Richard Sulík informoval, že je potrebné motivovať súkromné spoločnosti, aby stavali viac bytov a prenajímali ich. Podľa neho je dôležité vyriešiť problém s neplatičmi, aby sa developeri prestali báť byty prenajímať, ako aj skrátenie lehoty odpisov zo štyridsať na dvadsať rokov či vytvorenie realitných fondov. Dôchodkové správcovské spoločnosti by mali mať možnosť investovať aj do výstavby nájomných bytov. "Masívne zjednodušme stavebné a územné konanie, v ideálnom prípade zlúčme tieto dve konania," navrhol Sulík.
Predseda hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti Igor Matovič povedal, že súkromné firmy stavajú byty hlavne na predaj. "Niektorí súkromní majitelia byty prenajímajú. Chceme vytvoriť aj podmienky, aby súkromný sektor chcel stavať aj nájomné byty. Čiže aby si byty udržal, prenajímal a spravoval, ale na to musíte vytvoriť podmienky, aby sa to súkromníkovi robiť chcelo," poznamenal nádejný premiér. Štát má podľa neho zasiahnuť v situáciách, keď to nie je pre súkromný sektor až také výhodné a má pomôcť samosprávam. "Možnosť samospráv stavať byty existuje, ale štát má možnosti, aby to podporil výraznejšie a samosprávy chceli stavať byty. Alebo aby peniaze, ktoré majú ľudia v druhom pilieri, mohli investovať výhodnejšie a budú de facto investovať do výstavby nájomných bytov," poznamenal Matovič.
Štát by podľa lídra OĽaNO mohol tiež zriadiť investičnú firmu, ktorá bude stavať nájomné byty a možno uspokojí práve dopyt povolaní s nedostatkom ľudí, napríklad, učiteľov v Bratislave. "Nič strašné by sa nestalo, ak by sa štát v Bratislave rozhodol postaviť päťtisíc nájomných bytov, tie by spravoval a poskytol ich prioritne, napríklad učiteľom, zdravotným sestrám, ktorých je v Bratislave nedostatok," dodal Matovič. Slovensko podľa neho v množstve nájomných bytov dramaticky zaostáva v porovnaní s civilizovanou Európou.
Jednou z hlavných priorít hnutia Sme rodina vo volebnom programe bola výstavba 25-tisíc nájomných bytov ročne. Líder hnutia Boris Kollár na tomto počte po voľbách už netrvá. "Uvidíme, koľko sa z toho vygeneruje, ako sa k tomu postavia súkromný sektor, správcovské spoločnosti. Tých bytov môže byť pokojne od tisícky kľudne aj do pätnásť až dvadsaťtisíc," povedal Kollár po rokovaní. Štát by podľa neho mal mať k tomu tiež zodpovedný prístup a pomôcť ľuďom.
