DRÁŽDANY - Bombardovanie nemeckých Drážďan koncom druhej svetovej vojny patrí k najkontroverznejším akciám Spojencov v Európe. Séria náletov, ktoré začali v noci zo 13. na 14. februára 1945, si vyžiadala desaťtisíce obetí a zničila centrum mesta, ktorému sa kvôli početným pamiatkam prezývali Florencia na Labe. Spory o to, či plošné bombardovanie husto osídlených oblastí bolo eticky ospravedlniteľnou taktikou, neustávajú ani po trištvrte storočia.
Nálety na Drážďany neboli najhoršie počtom obetí ani množstvom zničených objektov, prvýkrát tu ale nemeckí civilisti čelili tak koncentrovanému bombardovaniu. Hlavný strojca leteckej kampane proti Nemecku, maršal Arthur Harris, pritom nepochyboval. "(V Rotterdame, Londýne a Paríži) Nemci zasiali vietor a teraz žnú búrku," napísal. Podobne reagoval aj britský premiér Winston Churchill. "Nikdy si nesmieme dovoliť ospravedlňovať sa za to, čo sme vykonali Nemecku," tvrdil o náletoch.
Pred príchodom atómovej bomby boli mestá najúčinnejšie ničené pomocou zápalných bômb, ktoré v nepriateľských mestách spôsobili prudké požiare. Takéto útoky, ako zdôvodňovalo velenie Spojencov, boli nástrojom na to, aby spustošili nemecké hospodárstvo, prelomili morálku nemeckého ľudu a prinútili predčasné odovzdanie. Práve Nemecko bolo prvé, ktoré počas útoku na Poľsko v septembri 1939 využilo taktiku bombardovania oblasti.
Ničivý letecký útok na Drážďany prišiel v čase, keď už bola situácia na bojiskách pre Berlín kritická. Pokus o rozhodujúcu ofenzívu v Ardenách skončil krachom a takisto na východe musel wehrmacht ustupovať pod tlakom Červenej armády. Napriek tomu stále nebolo jasné, kedy konflikt skončí a koľko ďalších životov si urputná snaha nemeckého vrchného velenia o oddialenie porážky vyžiada. Aby urýchlili koniec vojny, vypracovali Američania a Briti plán plošných náletov na strategicky dôležité mestá.
Tie mali znemožniť presun nemeckých jednotiek na východ, a uľahčiť tak postup Červenej armáde. Na zozname cieľov sa spolu s Berlínom či Lipskom ocitli aj Drážďany, významný železničný uzol a zároveň sídlo niekoľkých zbrojných pretekov. Prvé tony zápalných a trhavých bômb, dopravené ťažkými bombardérmi Lancaster britského Kráľovského letectva (RAF), začali dopadať 13. februára 1945 krátko po desiatej večer. Druhá vlna náletu na vtedy siedme najväčšie nemecké mesto prišla zhruba o tri hodiny neskôr.
Požiar v Drážďanoch bol viditeľný aj zo stokilometrovej vzdialenosti
Hoci nemecké mesto nezostalo izolované od Hitlerovho vojnového obrazu, príspevok Drážďan do vojnového úsilia bol v porovnaní s ostatnými nemeckými mestami minimálny. Centrum Drážďan, plné úzkych uličiek a historických budov s drevenou konštrukciou, ktoré boli považované za jedny z najkrajších miest na svete, bolo ale ideálnym prostredím pre vznik ohnivej búrky.
Požiar viditeľný aj zo stokilometrovej vzdialenosti nadobudol takú intenzitu, že obyvateľov často nedokázali ochrániť ani pivnice domov, kde sa schovali. Pozorný návštevník mesta si dodnes môže všimnúť, kam až sa ohnivá vlna dostala. Skazu mesta potom po Lancasteri RAF dokončili v dvoch nasledujúcich dňoch americké "lietajúce pevnosti" B-17.
Ich cieľom bolo drážďanskej zoraďovacie nádražia, kvôli zlej viditeľnosti, ktorá znemožnila presné zameranie, ale bomby nakoniec zasiahli pomerne veľkú plochu mesta. Z českého pohľadu bolo podstatné, že časť posádok stratila počas preletu nad západnou Európou orientáciu a svoj náklad omylom zhodila na Prahu, kde explózie poltonových bômb zabili 701 ľudí. Americké B-17 sa nad Drážďanmi objavili ešte 15. februára, aj vtedy ale bolo bombardovanie nepresné a zasiahlo aj v okolie mesta.
Bombardovanie Drážďan vyvoláva dodnes kontroverzie
Historici sa dodnes nemôžu zhodnúť na tom, či malo bombardovanie Drážďan vojenský zmysel a či smrť desiatok tisíc ľudí (dnes je všeobecne prijímané číslo 25-tisíc obetí) nemohla byť vojnovým zločinom. Zatiaľ čo v centre prakticky všetko ľahlo popolom, kasárne a priemyselné objekty na periférii zostali v podstate nedotknuté. Drážďany boli v tejto fáze vojny dôležitým dopravným uzlom, ale železničná trať opäť fungovala už za niekoľko dní, pomerne skoro sa znovu rozbehla aj priemyselná výroba.
Zničenie saskej metropoly je najznámejšíom príkladom spojeneckého bombardovania nemeckých miest, Drážďany ale neboli ani zďaleka jediné. Cieľom náletov boli aj ďalšie podobne veľké sídla ako Kolín, Essen či Lipsko, na ktoré počas vojny dopadlo niekoľkonásobne viac bômb. Letecký útok na Hamburg v júli 1943 potom mal najmenej 50-tisíc obetí, teda najmenej dvakrát viac ako v prípade Drážďan. Napriek tomu ale práve ich osud dodnes vyvoláva najväčšie kontroverzie.
