PRAHA - Prežil hrôzy, ktoré si nechceme ani len predstaviť. Jiří Fišer bol jedným z tých, ktoré mali šťastie v nešťastí. Keď mal osem rokov, prišiel do Osvienčimu so svojim dvojčaťom, sestrou a matkou. Muž, ktorý prežil peklo v koncentračnom tábore, pre Blesk.cz opísal svoje najhoršie chvíle v živote.
Dieťa, ktoré prežilo pokusy "anjela smrti". Jiří Fišer (83) opísal pre Blesk.cz osudové okamihy, ktoré prežíval od chvíle, čo nasadol s rodinou na vlak smerujúci do pekla. Písal sa 25. máj 1944, keď ako osemročný prišiel na rampu v Osvienčime.
"Odišli sme s matkou a sestrou z Terezína transportom číslo 310. Bolo to otrasné, keď sme v noci prišli na rampu. Vystúpili sme a bolo tam plno psov, esesákov a väzňov," povedal Jiří s tým, že naposledy videl svoju mamičku a sestru v máji 1944 v transporte smrti.
Aj keď sa Jiří so svojim bratom-dvojčaťom plynovej komore vyhli, o veľkom šťastí sa hovoriť nedalo. Jiřího s jeho bratom Josefom si totiž nechal nacistický doktor Josef Mengele na svoje šialené pokusy, ktorý si so záľubou vyberal práve dvojčatá alebo telesne postihnutých.
Mengeleho pokusy boli drastické
Ako prezradil Jiří pre Blesk, Mengeleho pokusy začali nenápadne. Spočiatku meral len proporcie tela, ako výšku, váhu, či majú rovnaké končatiny a znaky. Následne sa ale diali pokusy, ktoré už boli drastickejšie. Mengele sa z nich spočiatku snažil urobiť Árijcov.
"Mali sme šedomodré oči a on z nás chcel silou mocou urobiť nemecký typ. Dával nám do očí roztok, skoro sme prišli o zrak. Ja som dlhodobo žiadne ťažkosti nemal, ale ako ubehli roky, tak sa to teraz prejavuje. A práve teraz na to viac a viac spomínam a mám to živo pred očami," rozpráva Jiří.
Mengele spolu s jeho pomocníkmi dával dvojčatám tiež rôzne injekcie, čím na nich testoval rôzne nové vakcíny. "Možno to bolo na maláriu, ale to nevieme. Mali sme veľmi vysoké horúčky a napríklad dva až tri mesiace sme sa liečili," spomína posledný z preživších šialených pokusov, keďže niektoré údaje uvádzajú, že sa z Mengeleho laboratória dostalo iba 100 ľudí z asi 1500.
"Inokedy nám napríklad zobral krv z krku. Najhoršie na tom bolo to, že on nám vypumpoval krv z tela a moju krv dal bratovi a jeho dal mne. Mali sme to šťastie, že sme mali rovnakú krvnú skupinu, inak by sme to neprežili," rozprával ďalej pre Blesk o hrôzach Jiří.
Matka so sestrou zomreli v plynovej komore
Jiří mal s bratom Josefom nakoniec šťastie. Po pekle, ktoré prežili v Mengeleho laboratóriách, sa z vyhladzovacieho tábora dostali. Jeho mamička a sestra však také šťastie nemali. Až po vojne zistili, aký bol osud ich rodiny. "Kým otec chlapcov zomrel v inom koncentračnom tábore, jeho mamička so sestrou zomreli v plynovej komore," píše Blesk.
"Podľa terezínskej knihy to bolo 26. júla. Dva mesiace po príchode. My sme prežili, pretože sme pre Mengeleho boli zaujímaví. Mamička by možno tiež prežila, keby sa vzdala sestry, pretože bola mladá a krásna a mohla pracovať. Ona si však vybrala dieťa, " popísal Jiří osudy jeho rodiny.
Mamička svojmu chlapcovi a jeho bratovi však napísala vo vlaku papier s menom a dátumom narodenín. Tieto papiere uchovala podľa Jiřího v krabičke od cigariet, ktorá je stará sto rokov. V nej si Jiří schováva poslednú pamiatku na mamičku, ale aj úmrtný list svojho otca, dodáva Blesk.
Jiří na najkrutejšie roky svojho života zaspomínal na pôde Senátu pri príležitosti Dňa obetí holokaustu a predchádzania zločinov proti ľudskosti. Predstavil tiež knihu, ktorá osud jeho rodiny pripomína.
Počas vojny, predovšetkým potom od roku 1942, kedy vošlo do platnosti tzv. Konečné riešenie židovskej otázky, zomrelo najmenej šesť miliónov Židov. Tí umierali práve v koncentračných a vyhladzovacích táboroch. Okrem nich sa v táboroch objavovali najčastejšie Rómovia, homosexuálne orientovaní ľudia a politickí väzni.
