BRATISLAVA – V diskusnej politickej relácii televízie Markíza Na telo s Michalom Kovačičom sa stretli Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS) a Ábel Ravasz (Most-Híd). Moderátor sa ich pýtal aj na postoj ich strán pri odvolávaní Martina Glváča. Súčasťou relácie bol aj exkluzívny prieskum: Kto v politike najčastejšie klame?
Ďuriš Nicholsonová neverí, že Glváč z pozície podpredsedu parlamentu odstúpi sám
Martin Glváč nemá čo robiť na poste podpredsedu parlamentu. Povedala to europoslankyňa a členka strany Sloboda a Solidarita (SaS) Lucia Ďuriš Nicholsonová. Glváč podľa nej morálne a politicky zlyhal, a preto nemá právo naďalej pôsobiť vo svojej funkcii. Zároveň neverí tomu, že z pozície podpredsedu parlamentu odstúpi sám.
Ravasz nevylúčil, že Most-Híd bude na najbližšej parlamentnej schôdzi hlasovať za Glváčovo odvolanie
Podpredseda strany Most-Híd Ábel Ravasz uviedol, že v strane chceli vytvoriť priestor na Glváčovo osobné rozhodnutie, no on to nepochopil. Nevylúčil preto, že Most-Híd bude na najbližšej parlamentnej schôdzi hlasovať za jeho odvolanie. „Keď to nevie urobiť sám, vieme mu pomôcť v ďalšom kole,“ povedal Ravasz. Zároveň zdôraznil, že všetci tí, ktorí komunikovali s obžalovaným Marianom K., by mali vyvodiť osobnú zodpovednosť. „Most-Híd má hadie manévre,“ komentovala Ravaszove tvrdenia europoslankyňa, ktorá vyjadrila pochybnosti nad tým, že by Most-Híd naozaj bol za Glváčovo odvolanie. Nicholsonová rovnako nechápe, prečo predseda koaličnej strany Béla Bugár (Most-Híd) novinárom priniesol "niekoľko verzií" o stretnutí s Marianom K. počas dovolenky na Maledivách. Zároveň však priznala, že si nemyslí, že predseda opozičnej SaS Richard Sulík dostatočne vysvetlil svojim voličom stretnutia s Marianom K.
Europoslankyňa i podpredseda Mosta-Híd sa vyjadrili aj k údajnej komunikácii Trnku s Kočnerom
V súvislosti s údajnou komunikáciou bývalého generálneho prokurátora Dobroslava Trnku s Marianom K. Ďuriš Nicholsonová vyhlásila, že to, čo sa tu odkrýva, je zlyhaním právneho štátu. Most-Híd nemá podľa nej so samoočistným procesom justície nič spoločné. „Nemohla sa na to pozerať ani Lucia Žitňanská (bývalá ministerka spravodlivosti za Most-Híd, pozn. SITA), ktorá odstúpila zo svojej funkcie a opustila Most-Híd,“ konštatovala europoslankyňa. Mieni, že bugárovci nemali ísť do koalície so Smerom-SD. „Nie je to koalícia, ktorá je pekná, ale robíme, čo sa dá,“ reagoval Ravasz, ktorý si myslí, že strana mala po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej v roku 2018 z koalície odísť.
Ravasz nevylúčil spoločnú koalíciu strany Most-Híd so stranou Dobrá voľba
Podpredseda Mosta-Híd zároveň konštatoval, že si nevie predstaviť spoluprácu so stranou Smer-SD, ak v nej nenastanú potrebné personálne zmeny. Ďuriš Nicholsonová tomuto postoju nerozumie a zdôrazňuje, že strana SaS je v tomto konzistentná. Ravasz zároveň nevylúčil spoločnú koalíciu strany Most-Híd so stranou Dobrá voľba exministra vnútra a zdravotníctva Tomáša Druckera. Mimoparlamentná Dobrá voľba potvrdila, že Most-Híd prejavil záujem o rokovania. „Dobrá voľba aktuálne predvolebnú spoluprácu so stranou Most-Híd nezvažuje,“ komentovala hovorkyňa Dobrej voľby Martina Šoltésová v reakcii na Ravaszovo tvrdenie. Podpredseda Mosta-Híd ďalej predpokladá, že je mizivá šanca, aby išli maďarské strany do spoločných volieb na jednotnej kandidátke. Ďuriš Nicholsonová komentovala, že si vie predstaviť rokovania s niekoľkými odídencami z SaS, napríklad s Janou Kiššovou či Natáliou Blahovou (obe nezaradené). Tiež potvrdila, že nemieni kandidovať za predsedníčku SaS.
Kto v politike najčastejšie klame?
Televízia Markíza zverejnila prieskum, v ktorom sa pýtala respondentov na to, kto z politikov hovorí najviac pravdu.
Najväčšie percento opýtaných (41,8 percenta) označilo prezidentku Zuzanu Čaputovú, za ňou nasledovali premiér Peter Pellegrini (32,2 percenta) a bývalý prezident a súčasný predseda strany Za ľudí Andrej Kiska (21,2 percenta). Naopak, najčastejšie podľa respondentov klame Štefan Harabin (53,8 percenta), Robert Fico (53,5 percenta) a Richard Sulík (49,1 percenta). Prieskum realizovala agentúra Focus od 15. do 22. októbra na vzorke 1 021 respondentov.
