BRATISLAVA - Zmien za 27 rokov existencie Ústavy SR bolo, ako tvrdí prezidentka SR Zuzana Čaputová, veľmi veľa a viaceré zmeny mali mať skôr zákonnú než ústavnú úpravu. Ústava by podľa nej mala mať väčšiu stabilitu, vyhlásila to v nedeľnej diskusnej relácii O 5 minút 12 na RTVS. Predseda vlády Peter Pellegrini v televízii uviedol, Slovensko je demokratický a právny štát, spravodlivosť musí platiť pre bohatých aj vplyvných. Rozsudky sa však podľa neho musia prijímať na súdoch, nie na uliciach. Šéf parlamentu Andrej Danko v relácii zas podotkol, že Ústavu SR nie je potrebné meniť. Ako povedal, nemala by sa meniť na požiadanie kohokoľvek a na realizovanie nejakej politickej témy.
Zuzana Čaputová tvrdí, že sme fungujúcou demokraciou, no máme aj veľa problémov
Slovenská republika je podľa hlavy štátu právnym štátom a základné inštitúcie fungujú, podotýka však, že mnohokrát problematicky pokiaľ ide o vymožiteľnosť práva či zlyhania jednotlivcov.
Čaputová tvrdí, že sa na Slovensku veľakrát nedarí bojovať s korupciou či so zlyhaniami mocných tak efektívne, akoby sme si želali. „Dúfam, že nastane postup k lepšiemu. Čo vnímam ako cenné, je zrelosť občianskej spoločnosti. Na Slovensku máme uvedomelú občiansku spoločnosť, ktorá reflektuje verejné dianie a veľmi pokojným spôsobom,“ vyhlásila.
Vyzvala, aby ľudia nestrácali dôveru v predstaviteľov súdov, prokuratúry a polície, pretože nezlyhali všetci. „Je tam veľa kvalitných profesionálov, ktorí robia dobrú prácu,“ podotkla. Justičný systém na Slovensku vykazuje podľa prezidentky viaceré deficity. Krajina má síce silno vybudovanú nezávislú justíciu, ale nie je to kompenzované silným zodpovednostným systémom. „Dôležitosť disciplinárneho súdnictva a profesijnej etiky, to je to, čo na úrovni súdov či prokuratúry nefunguje tak kvalitne, aby tieto subjekty boli schopné očistiť samé seba od ľudí, ktorí robia týmto orgánom zlé meno,“ priblížila.
Zmien za 27 rokov existencie Ústavy SR bolo, ako tvrdí, veľmi veľa a viaceré zmeny mali mať skôr zákonnú než ústavnú úpravu. Ústava by mala podľa Čaputovej mať väčšiu stabilitu. Za jednu z najvýznamnejších zmien však považuje novelu z roku 2001, ktorá sa týkala vstupu Slovenska do širších štruktúr Európskej únie (EÚ) a NATO. „Táto zmena konštituovala aj Súdnu radu, verejného ochrancu práv, vyjasnila niektoré kompetencie Ústavného súdu SR. Z tohto hľadiska to bola zmena ústavy, ktorá bola obsiahla i závažná svojím významom,“ povedala prezidentka. Odmieta tvrdenia, že sa Ústava SR po vstupe krajiny do EÚ stala len formálnym dokumentom. „Nemyslím si to. Ústava SR je stále základným zákonom suverénneho štátu. Obsahuje nesmierne veľa dôležitých ustanovení, ktoré hovoria napríklad o deľbe moci, vzájomných vzťahoch medzi jednotlivými orgánmi verejnej, či obsahuje katalóg základných práv a slobôd,“ vysvetlila.
Právomoci prezidenta považuje za dostatočné a myslí si, že nie sú slabé. „Kde vidím väčší problém, je skôr ich výklad, aplikácia alebo sporná interpretácia, napríklad menovacích právomocí prezidenta,“ podotkla. To, kde by videla úvahu rozširovať právomoci prezidenta, je vetovacia právomoc.
Čaputová rešpektuje, že v slovenskej ústave je manželstvo definované výlučne ako zväzok muža a ženy. Nemyslí si ani, že je to potrebné meniť. „Iná vec je však upraviť práva členov LGBTI komunity v zmysle väčšej právnej istoty, pokiaľ ide o prístup k zdravotnej dokumentácii, dedeniu a iných právnych náležitostí. Tie by mohli byť upravené v zákonnej norme cez registrované partnerstvá,“ podotkla. Nevidí však dôvod ani na to, aby bolo v ústave zakotvené pravidlo, že adoptovať deti si môžu len heterosexuálne páry.
Peter Pellegrini hovorí, že sme právny štát, rozsudky musia prijímať súdy, nie ulica
Premiér deklaruje, že nedovolí, aby sa zo Slovenska vytváral obraz krajiny, kde nič nefunguje. Ak zlyhali jednotlivci, je podľa neho nutné ich identifikovať, dokázať im to a odsúdiť ich.
Jediný recept, aby Slovensko prekonalo ťažké chvíle po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky, je podľa Pellegriniho postupovať tak, ako sa v demokratickej krajine patrí, a to podľa ústavy a zákonov. „Aby vyšetrovali policajti a prokurátori, nie samozvaní odborníci na všetko. To musíme rešpektovať a garantovať nezávislosť súdnictva,“ vyhlásil premiér.
Pripúšťa, že systém kontroly a prevencie zlyhania jednotlivcov nebol dokonalý. Odhalenia, ktoré prišli po vražde novinára a sú vyšetrované, však môžu podľa Pellegriniho napomôcť pripraviť mechanizmy, aby k takýmto zlyhaniam jednotlivcov alebo k zneužívaniu právomoci nedochádzalo. „Vítam iniciatívy, ktoré budú hovoriť, že sa musíme ďalej pozrieť na reformu slovenského súdnictva, na fungovanie prokuratúry,“ podotkol predseda vlády.
Pri príležitosti Dňa ústavy SR uviedol, že ústava previedla krajinu všetkými turbulentnými obdobiami a myslí si, že už v čase svojho vzniku bola pripravená reagovať na všetky udalosti, ktorým následne republika čelila. „Niekto hovorí, žeby sa ústava nemala meniť. Je to však živý dokument a mení sa aj svet. Nevidím nič zlé, ak sme ju vzhľadom na potreby a vývoj udalostí menili,“ povedal Pellegrini.
Za zásadné zmeny ústavy považuje napríklad také, ktoré umožnili vstup Slovenska do EÚ. Taktiež tu zaraďuje zmeny, ktorými sa umožnila priama voľba prezidenta SR alebo sa garantovali sociálne istoty. „Myslím si, že do budúcna budeme svedkami ďalších noviel. Na druhej strane by som rád privítal, keby sme nie na každú situáciu reagovali novelou ústavy, ale skôr sa snažili hľadať výklad základných ustanovení, ktoré dnes v ústave sú,“ poznamenal.
Ústava podľa premiéra garantuje základne ľudské a demokratické práva. Vzhľadom na vývoj sveta je však podľa jeho slov dôležité, aby obsahovala aj čo najviac sociálnych práv. „Budem vždy podporovať zmeny, ktoré majú do ústavy zaviesť viac sociálnych práv,“ deklaroval. Na margo požiadavky predsedu Smeru-SD Roberta Fica, aby jedna z najväčších reforiem slovenského zdravotníctva, takzvaná stratifikácia, mala mať formu ústavného zákona, Pellegrini uviedol, že do ústavy určite patrí garancia práva každého občana na kvalitnú a dostupnú zdravotnú starostlivosť. „Veľká reforma zdravotníctva je tak detailný a precízny dokument, skladajúci sa zo zákonov, vyhlášok a nariadení, že nie je možné tú celú ideu vtesnať do ústavy,“ podotkol premiér. Ďalšiu Ficovu požiadavku o ústavnom zákaze adopcií detí homosexuálmi okomentoval Pellegrini, že je podľa neho otázne, či sú takéto témy akútne, alebo budú skôr využité na politické súperenie.
Premiér chce, aby sa proces voľby nových sudcov Ústavného súdu už uzavrel a netraumatizoval ďalej spoločnosť. Naďalej obhajuje tajnú voľbu kandidátov.
Ústavu podľa Andreja Danka nie je potrebné meniť
Danko poukázal na to, že ústava ako základný zákon štátu je komplexným, vyváženým zákonom, aj keď v jej histórii nastali zmeny. „Je nastavená komplexne. V preambule obsahuje aj cyrilo-metodskú tradíciu, ktorá je veľmi dôležitá. Je ucelená a jednotná,“ poznamenal Danko. Poukázal na to, že Slovensko nemá históriu ako iné štáty a ako mladý štát sa učíme mnoho vecí, napríklad aj ctiť si štátne symboly.
V diskusnej relácii sa Danko dotkol aj témy, aby sa do ústavy presadila možnosť adoptovať si deti len pre heterosexuálne páry. „Akceptujem každého. Každý má právo na svoju sexuálnu orientáciu a vyjadrenie náboženstva. Nikto nemôže za to, akej farby pleti sa narodil. Myslím si, že napríklad pri spolužití dvoch mužov a dvoch žien vzniká právny problém právo maloletého dieťaťa,“ povedal v RTVS s tým, že maloleté dieťa je ovplyvňované výchovou dvoch mužov alebo dvoch žien. Poznamenal, že každé maloleté dieťa má právo na zdravý vývoj.
Pri téme voľby ústavných sudcov predseda parlamentu uviedol, že Ústavný súd SR nie je funkčný už niekoľko rokov. Poznamenal, že bývalý prezident Andrej Kiska, ale aj prezidentka Zuzana Čaputová si robia svojvoľný výklad pri menovaní ústavných sudcov. Ako doplnil, Národná rada SR si podľa neho v tejto súvislosti plní všetky svoje povinnosti.
Danko sa v diskusnej relácii vyjadril aj k stožiaru s vlajkou, ktorú počas nedele vztýčil pred budovou parlamentu. Poukázal na to, že ho mrzí kritika verejnosti a neočakával, že to v ľuďoch vzbudí takú emóciu. Verí však, že keď ľudia uvidia veľkú vlajku na hradnom kopci, zmenia svoj názor.
V súvislosti so situáciou na Slovensku po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej predseda parlamentu uviedol, že „je potrebné, aby sme nechali pracovať políciu, prokuratúru aj sudcov.“ Podľa neho sa musia vyšetriť závažné tvrdenia, je potrebné identifikovať, kto vraždil, kto vraždu objednal, ale strániť sa aj ľudí, ktorí tieto skutky využívajú ku svojej kariére. Zároveň je presvedčený, že prepojenosť tretieho sektora a niektorých médií je taká obrovská, že to ide aj na úkor samotnej podstaty vyšetrenia.
