(Zdroj: FB/R. B.)
BERKELEY – Založila robotické laboratórium a ako prvá pochopila, že ak majú roboti lepšie fungovať, musia vnímať okolie menej ako stroje a viac ako ľudia.
V polovici 70. rokov vytvorila digitálny atlas mozgu, ktorý pomohol lekárom lepšie čítať CT snímky mozgu, aby dokázali lokalizovať tumory a mohli zachraňovať životy.
Narodila sa v roku 1933 v Bratislave do židovskej rodiny stavebného inžiniera Felixa Kučeru. Láskavú domácu atmosféru si však dlho neužila. Keď mala len tri roky, jej mamu zavraždila slúžka. Otec sa znovu oženil a rodina v roku 1938 konvertovala na kresťanstvo. Po roku 1938 sa však životy židovských rodín na Slovensku po radikálnych protižidovských opatreniach ľudáckeho režimu ocitli v ohrození. Ruženin otec mal ako Žid a stavebný inžinier prezidentskú výnimku, ktorá ho na chvíľu chránila pred transportom do koncentračných táborov. Na jeseň roku 1944 však rodinu Kučerovcov, ktorí sa v tom čase skrývali vo Zvolene, niekto udal a oboch rodičov odvliekli a neskôr popravili nacisti. Jedenásťročná Ružena s mladšou sestrou iba náhodou prežila: “Mali sme šťastie. Schovali sme sa v miestnosti, ktorú nemeckí vojaci neprehľadávali. Spomínam si, ako mi mama povedala, aby sme boli ticho, a že sa o chvíľu vráti. Už som ju nikdy nevidela.“
(Zdroj: FB/R. B.)
Sestry zostali týždeň schované v byte a potom vyhľadali pomoc u známych, ktorí sa najprv báli pomôcť im, ale na ich naliehanie nakoniec kontaktovali Medzinárodný Červený kríž, ktorého zamestnanci pre obe sestry našli miesto v detskom domove.
Ružena mala talent na matematiku, vyštudovala dievčenské gymnázium na Dunajskej v Bratislave, potom Slovenskú vysokú školu technickú, dnes Slovenská technická univerzita. V 1963 ju poslali na štyri mesiace do Sovietskeho zväzu, aby sa naučila programovať počítač Ural-2 s rozlohou 40 metrov štvorcových. Neskôr bol inštalovaný na bratislavskej technike ako vôbec prvý sálový počítač v Československu. V roku 1967 získala doktorát z elektrotechniky (téma: strojové učenie) ako vôbec prvá žena na Slovensku. V tom istom roku využila ponuku práce na Stanfordovej univerzite v USA. Hoci sa chcela vrátiť späť na Slovensko, po invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa sa rozhodla inak.
(Zdroj: FB/R. B.)
Zostala v Spojených štátoch amerických a v roku 1972 na Stanfordovej univerzite získala titul Ph. D. v informatike. Jej práca mala názov "Počítačová identifikácia texturovaných vizuálnych scén", pri ktorej bol jej poradcom známy počítačový expert John McCarthy. V roku 2001 získala v Slovinsku čestný doktorát na Ľubľanskej univerzite a v rokoch 2003 – 2005 bola členkou poradného výboru prezidenta pre informačné technológie. V novembri 2002 ju časopis Discover zaradil medzi 50 najvýznamnejších žien vo vede.
(Zdroj: FB/R. B.)
V roku 2012 získala čestné doktoráty na Pensylvánskej univerzite a na Kráľovskom inštitúte technológií vo Švédsku. Neskôr pôsobila ako profesorka na katedre informatiky a inžinierstva na univerzite v Pensylvánii, kde bola zakladajúcou riaditeľkou laboratória všeobecnej robotiky, aktívneho zmyslového vnímania a členkou Neurosciences Institute in the School of Medicine. V roku 2013 získala cenu (IEEE Robotics and Automation Award) za svoje pôsobenie na poli robotiky a automatizácie. V rámci svojej vedeckej činnosti sa podieľala na mnohých vedeckých publikáciách alebo ich častiach, vydala mnoho vedeckých článkov. Má dcéru a syna. Dcéra Klára je profesorkou počítačových vied na univerzite v Illinois.
(Zdroj: FB/R. B.)
Založila robotické laboratórium a ako prvá pochopila, že ak majú roboti lepšie fungovať, musia "vnímať" svoje okolie menej ako stroje a viac ako ľudia. V polovici 70. rokov vymyslela a vytvorila digitálny atlas mozgu, ktorý pomohol lekárom lepšie čítať CT snímky mozgu, aby dokázali presnejšie lokalizovať tumory a mohli zachraňovať životy. Má 86 rokov, stále učí na Berkeley, programuje, publikuje, vymýšľa. V júli tohto roku prijala pozvanie Žilinskej univerzity v Žiline na niekoľko prednášok na Slovensku, aby potvrdila, že spolupráca vo výskume nepozná hranice.
