Pre Katarínu je 10-mesačný Jakub darom z nebies. (Zdroj: Nový Čas)
NIŽNÁ HUTKA - Pohoda, láska a radosť! Toto všetko napĺňa hendikepovanú matku Katarínu Štulrajterovú (29) z Nižnej Hutky pri Košiciach nebývalým optimizmom. Hoci
je po vážnej autonehode
už trinásť rokov pripútaná na vozík, jej dnes už
10-mesačný syn Jakub je pre ňu darom z nebies.
Materstvo ju tak opantalo, že s partnerom Jaroslavom
(29) uvažujú o ďalšom potomkovi.
„Pocity sú neopísateľné. Synček Jakub je mojou rehabilitáciou. Nielen duševnou, ale aj fyzickou. Núti ma totiž k takým úkonom, ktoré by som sa predtým ani nepokúšala zvládnuť,“ priznala sa šťastná mama.
Hoci je od hrudníka nadol nepohyblivá a sama potrebuje pomoc najbližších, na vozíku aj pri malom stvára divy. „Syna síce sama nakŕmim, zobrať na ruky ani prebaliť ho nemôžem, no dostanem sa k zásuvkám a viem mu už podať hračky. Aj ho podržať a poumývať mu tvár. Je to proste úžasné!“ teší sa zo života optimistická mladá žena.
Vďaka synčekovi i partnerovi, ktorý pracuje na zmeny v železiarňach, tak pookriala, že sa nebráni ďalšiemu bábätku! „Dieťatko sme chceli vždy, len sa nám sedem rokov nedarilo. Prečo zostať len pri jednom?“ dodala Katarína a uznanlivo pokyvoval hlavou aj jej partner.
Jakubko im aj starkej - Kataríninej mame, ktorá mladej rodinke pomáha - robí veľkú radosť. „Pomaly už začína chodiť. Čosi aj bľaboce a z hračiek má najradšej mobil,“ doplnil otec, ktorý si na synčekovi nevie vynachváliť, že v noci spinká a rodičom dopraje pokoj.
„Pocity sú neopísateľné. Synček Jakub je mojou rehabilitáciou. Nielen duševnou, ale aj fyzickou. Núti ma totiž k takým úkonom, ktoré by som sa predtým ani nepokúšala zvládnuť,“ priznala sa šťastná mama.
Hoci je od hrudníka nadol nepohyblivá a sama potrebuje pomoc najbližších, na vozíku aj pri malom stvára divy. „Syna síce sama nakŕmim, zobrať na ruky ani prebaliť ho nemôžem, no dostanem sa k zásuvkám a viem mu už podať hračky. Aj ho podržať a poumývať mu tvár. Je to proste úžasné!“ teší sa zo života optimistická mladá žena.
Vďaka synčekovi i partnerovi, ktorý pracuje na zmeny v železiarňach, tak pookriala, že sa nebráni ďalšiemu bábätku! „Dieťatko sme chceli vždy, len sa nám sedem rokov nedarilo. Prečo zostať len pri jednom?“ dodala Katarína a uznanlivo pokyvoval hlavou aj jej partner.
Jakubko im aj starkej - Kataríninej mame, ktorá mladej rodinke pomáha - robí veľkú radosť. „Pomaly už začína chodiť. Čosi aj bľaboce a z hračiek má najradšej mobil,“ doplnil otec, ktorý si na synčekovi nevie vynachváliť, že v noci spinká a rodičom dopraje pokoj.
