BRÉMY - Južné Tichomorie plné chemického odpadu a známe ako cintorín satelitov patrí k mŕtvym oblastiam našej planéty. Región pritiahol pozornosť vedcov z nemeckého Inštitútu Maxa Plancka pre morskú mikrobiológiu. Uskutočnili v ňom výskum zameraný na pozorovanie možných foriem života na mieste, ktoré je označované ako "púšť oceánu". Dopracovali sa k prekvapivým výsledkom, ktoré publikovali v časopise Applied and Environmental Microbiology.
Južný Pacifik je obrovská oblasť, ktorá sa svojimi 37 miliónmi štvorcovými kilometrami vyrovná súčtu území USA, Kanady a Číny. Je známa najmä ako pohrebisko satelitov, plastového odpadu a chemického kalu. Morské prúdenie tento odpad ukladá práve tu a jeho nadmerné množstvo spôsobilo, že táto oblasť je označovaná za "púšť oceánu".
Na pätnástich miestach Južného Tichomoria mapovalo možné prejavy života nemecké výskumné plavidlo Sonne, pomocou ktorého vedci zhromažďovali vzorky odoberané v hĺbke 20 - 5000 metrov. Ich následná analýza potvrdila, že zdanlivo mŕtvy región je domovom mnohých mikrobiálnych spoločenstiev, ktoré tvoria súčasť globálnych biochemických cyklov. "Pravdepodobne ide o najnižšie počty buniek v oceánskych povrchových vodách, pretože predstavujú len približne tretinu z množstva, ktoré sa nachádza v Atlantiku. Napriek tomu ide o prekvapivé zistenie. V oblasti sme zaznamenali prítomnosť mikrobiálnych skupín Prochlorococcus, SAR11, SAR86 a SAR116. Zaujímavé je aj to, že ich najväčší podiel nebol zaznamenaný v povrchových vodách, ale v hĺbke 100 až 150 metrov," uviedol člen výskumného tímu Bernhard Fuchs.
VIDEO Vedec sa ponoril na najhlbšie miesto planéty: Z toho, čo objavil na dne, mu zostalo zle
Podľa expertov sa mikróby žijúce v Južnom Pacifiku prispôsobili ultra nízkemu podielu živín a nadmerne vysokému slnečnému žiareniu. Zdokumentované boli aj vysoké hladiny AEGEAN-169 v dobre osvetlených povrchových vodách. Aj v tomto prípade ide o prekvapenie, pretože tento mikroorganizmus sa zvyčajne nachádza najmä v hlbokých tmavých vodách. "Toto všetko poukazuje na schopnosť mikroorganizmov adaptovať sa v zdanlivo nevyhovujúcich životných podmienkach a otvára široký priestor pre ďalšie skúmanie. Je pravdepodobné, že v pokračujúcich výskumoch objavíme ďalšie druhy," skonštatovala členka tímu Greta Reintjesová.
