ŠTOKHOLM – Dnes sa už asi nedozvieme, koľko židovských obyvateľov Maďarska zachránil vojnový hrdina Raoul Wallenberg pred cestou do koncentračného tábora. Historici odhadujú, že ich mohlo byť 60-tisíc, iné zdroje uvádzajú až stovky tisíc. Diplomat riskoval vlastný život, ale uznania sa nedočkal.
Wallenbergovci, ktorých história siaha do 17. storočia, predstavujú významnú švédsku rodinu bankárov, priemyselníkov, politikov a diplomatov. Dnes majú podiel v najväčších švédskych podnikoch ako Ericsson, Electrolux, ABB, SAS Group, SKF, AIK, Atlas Copco a iných.
V 70. rokoch zamestnávala wallenbergovská rodina vo všetkých svojich firmách okolo 40 percent švédskej priemyselnej pracovnej sily. Najslávnejší z Wallenbergovcov bol Raoul, diplomat, ktorý pôsobil v Budapešti počas 2. svetovej vojny. Hoci ako diplomat sa nemusel zapájať do vojnového diania, Raoul ako presvedčený humanista nasadil vlastný život, aby zachránil desaťtisíce ľudí.
Raoul Gustaf Wallenberg (4. augusta 1912 – zmizol 17. januára 1945) bol švédsky architekt, obchodník, diplomat a humanista. V roku 1944 sa Švédsko pripojilo k americkej iniciatíve, ktorá sa pokúšala zastaviť vyhladzovanie židovských obyvateľov v Európe, a rozhodlo sa podniknúť vlastnú misiu v Maďarsku.
Jej vedením poverilo vtedy 32-ročného obchodníka a diplomata Raoula Wallenberga, ktorý do Maďarska pricestoval ako zvláštny veľvyslanec. V období od júla do decembra 1944 vydával švédske pasy pre Židov, ktorých medzitým nechal bývať v budovách patriacich veľvyslanectvu, na neutrálnej pôde. Ochránil ich tak pred transportmi do vyhladzovacích táborov. Mnohých zachránil priamo z vlakov, ktoré už mali odísť zo stanice.
Spočiatku boli v týchto dokumentoch všetky potrebné pečiatky a podpisy, situácia sa však na konci vojny vyostrovala. Napokon ich začal podpisovať sám. V politickom zmätku tých čias to nakoniec stačilo. Asi 10-tisíc ľudí Wallenberg ukryl v domoch, ktoré si prenajal v mene švédskej ambasády. Budovy boli označené ako švédske územie a maďarské úrady ani nacisti do nich nemali prístup.
V novembri 1944 Adolf Eichmann nariadil sériu pochodov smrti, tisíce Židov museli opustiť Maďarsko pešky. Wallenberg vysťahovalcom rozdal švédske dokumenty a zariadil im dodávku jedla a liekov. Je zvláštne, že toto všetko robil nacistom doslova pod nosom, ale či už vďaka diplomatickej imunite alebo jeho opatrnosti ho nacisti nikdy nechytili. Paradoxne to napokon bola osloboditeľská Červená armáda, ktorá ho v januári 1945 zatkla a odviezla pre podozrenie zo špionáže do smutne známeho väzenia Lubjanka. Od tých čias už o Wallenbergovi nikto nepočul.
Na hrdinu sa nezabúda
Sovietska strana dlho odmietala o jeho osude čokoľvek prezradiť. Až v roku 1957 vydala vyhlásenie, že Wallenberg zomrel vo väzení v roku 1947 na srdcové zlyhanie. Po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 sa nezávislí vyšetrovatelia pokúsili nahliadnuť do záznamov, ale výsledky nepriniesli nič nové. Všetky záznamy týkajúce sa švédskeho diplomata sa vraj dávno stratili alebo boli zámerne zničené.
Podľa záznamov v nedávno objavenom denníku I. A. Serova, ktorý v rokoch 1954 – 1958 viedol sovietsku tajnú službu KGB, bol Wallenberg dokonca zavraždený na príkaz samotného Stalina. Serov si to aspoň myslel. Dôvody, prečo sa sovietsky diktátor musel švédskeho diplomata zbaviť, sa už nedozvieme. Na vojnového hrdinu sa však nezabudlo. Raoul Wallenberg má pamätníky v Budapešti na viacerých miestach a dokonca tabuľu vďaky od Židovskej náboženskej obce v Bratislave na Zámockej ulici. Existuje o ňom film a dokonca i muzikál.
