LONDÝN - Ľudské telo s celým svojím fungovaním a rytmom vytvára úžasný funkčný komplex. Naše životné funkcie pulzujú bez toho, aby sme si to vôbec uvedomovali a málokedy sa zamýšľame nad tým, čo je ich spúšťačom. Fakty v nasledujúcom článku preto možno mnohých prekvapia.
Každá časť nášho tela plní nejakú funkciu. Čo však o našom tele naozaj vieme? V čom sa mýlime a čo je pravda a čo mýtus? Ak sa chcete dozvedieť viac, prečítajte si nasledujúce fakty.
1. Žmurknutie je ako mikrospánok
Žmurknutie očami mnohí spájajú najmä so zvlhčovaním očnej sliznice a jej čistením. Nie je to však jeho jediná funkcia. Žmurknutím aj nabíjame mozog a koncentrujeme svoju pozornosť. Ide o akési miniatúrne nabíjanie a posilnenie našej mozgovej energie. Mimochodom, na túto "nabíjačku" sa napájame približne 15-20 krát za minútu.
2. Veľké oči spôsobujú krátkozrakosť
Veľké oči považujú mnohí za krásne, ale ľudia, ktorí ich majú, trpia krátkozrakosťou častejšie ako tí s menšími očami. Ak je totiž očná buľva príliš veľká, zachytáva svetlo vo väčšom pomere a kým dopadne na sietnicu a tá ho spracuje, zvyčajne vzniká rozmazaný obraz.
3. Chĺpky rozpoznajú chuť
Naše nosové priechody a pľúca sú lemované jemnými chĺpkami, resp. riasami, ktoré zachytávajú nečistoty a zároveň rozpoznajú horkú chuť spôsobenú napríklad nikotínom. Keď ho zacítia, intenzívnejšie sa rozkmitajú a snažia sa takto eliminovať jeho príjem do tela.
4. Vlasy vedia, kedy spíte
Ďalšie šialené zistenie, ku ktorému sa vedci dopracovali, je fakt, že naše vlasy dokážu ukladať informácie o spánkovom režime. V bunkách, ktoré obsahujú RNA, je presne zadefinované, aký máme spánkový cyklus, či ideme spať skôr alebo neskoršie a kedy potom vstávame.
5. Vaše vlasy pomáhajú životnému prostrediu
Podľa odborníkov na životné prostredie z Missouri University of Science and Technology pohlcujú ľudské vlasy nečistoty, ktoré k nám prenikajú cez ozónovú dieru. Mastnota z pokožky hlavy ich vynikajúco absorbuje, takže ak chcete prispieť ku kvalite životného prostredia, zabudnite na šampón.
6. V chodidlách máme štvrtinu kostí
Ľudské chodidlá majú 52 kostí, 26 v každom z nich. To je takmer štvrtina všetkých kostí z celého tela. Každé z nich má zároveň 33 kĺbov a viac ako 100 svalov, šliach a väzy.
7. Žalúdočná šťava rozpúšťa žiletky
Nikdy by ste nemali prehĺtať nič okrem potravín, ale ak tak urobíte, váš žalúdok sa vďaka kyseline premení v niektorých prípadoch na hotovú drtičku. Pri teste účinkov žalúdočnej šťavy na kovové predmety bolo zistené, že v priebehu 24 hodín znížila žalúdočná kyselina hmotnosť žiletky o 63 percent. Zaujímavosťou je, že mince a povrchy bateriek zostali po tomto experimente takmer nepoškodené.
8. Kýchnutie rozpráši obsah vašich pľúc až do širokého okolia
Prieskum potvrdil, že kýchnutie dokáže rozprášiť nebezpečné baktérie z pľúc kýchajúceho až do vzdialenosti šesť metrov.
9. Ušný maz je pre ľudské telo dobrý
Nie však na jedenie! Ušný maz zadržiava nečistoty a bráni ich prenikaniu do ucha. Používanie vatových tyčiniek a jeho odstraňovanie je preto nebezpečné a otvára cestu pre infekcie a zápaly vznikajúce práve zo spomínaných nečistôt.
10. Vekom strácame približne jednu tretinu našich kostí
Rodíme sa so zhruba tristo kosťami. Počas rastu sa niektoré z nich spájajú a v čase, keď dospejeme a prestaneme rásť, ich máme ich už len 206.
11. Sami sa nedokážeme poštekliť
Dôvod je uložený v zadnej časti mozgu, ktorá sleduje pohyb. Takže ak sa snažíte poštekliť samých seba, mozog vás na všetko dopredu pripraví a nereaguje tak, ako keď vás šteklí niekto iný. "Na spracovaní pošteklenia sa podieľajú dve oblasti mozgu. Somatosenzorická dráha zachytáva pohyb a predná cingulárna kôra spracúva informácie," vysvetlila kardiologička Sarah-Jayne Blakemoreová z University College v Londýne. Počas výskumu zistila, že obidve tieto oblasti sú počas samo šteklenia menej aktívne ako v prípade, keď nás šteklí niekto iný.
12. Nechty rastú rýchlejšie ako kedysi
Štúdia Univerzity v Severnej Karolíne, ktorá porovnávala rast nechtov s dvoma predchádzajúcimi štúdiami zo 70. a 50. rokov potvrdila, že ich rast sa počas niekoľkých desaťročí zvýšil takmer o štvrtinu. Napríklad sa zistilo, že necht na palci na nohe narastie o viac ako dva milimetre za mesiac, v porovnaní s 1,65 mm za mesiac v 30. rokoch minulého storočia. Dôvodom môže byť naša strava bohatšia na bielkoviny.
13. Chuťové poháriky vekom chabnú
Víno možno chutí lepšie, keď je staršie, ale s pribúdajúcim vekom ťažšie vychutnávame jednotlivé chute. Tak, ako sa znižuje funkcia zmyslových orgánov a slabne sluch a zrak, tak oslabujú svoju funkciu aj chuťové poháriky. Nemalý podiel na jej znižovaní majú okrem iného lieky. Ženy zvyčajne zažijú pokles citlivosti na chuť už pred päťdesiatkou, muži až okolo šesťdesiatky.
14. Máme jedinečné odtlačky jazyka
Nielen odtlačky prstov sú jedinečné; biometrické skenovanie jazyka potvrdilo, že aj ním aj tento ústny sval. Jeho tvary a textúry sú u každého originálne.
15. Človek je jediný živočích, ktorý plače
Zatiaľ čo mnohé zvieratá produkujú slzy ako mazivo pre svoje oči, ľudia sú jediní, ktorí plačú, keď ich k tomu doženú emócie. "Aj tí, čo plačú iba kvôli sebe a nie kvôli iným, dokazujú, že sú schopní prejaviť cit," uviedol Thomas Dixon z University of London.
16. Váš zadok je najväčší sval
Akokoľvek veľký a trasúci sa zadok je stále najväčší sval v tele, ktorý ho udržiava vo vzpriamenej polohe, rozhýbe boky a stehná. Pri svojej práci počas chôdze intenzívne bojuje s gravitáciou a pri sedení nám zas poskytuje príjemné pohodlie.
17. Polovica sily ruky spočíva v malíčku
Ak prídete o svoj malíček na ruke, stratíte päťdesiat percent sily z celej ruky, konštatuje terapeutka Laurie Rogersová z Národnej rehabilitačnej nemocnice vo Washingtone.
18. Vaše črevo je štvornásobne dlhšie ako ste vy
Tenké črevo má dĺžku približne päť až sedem metrov. Znamená to, že keby ste ho rozložili, približne štvornásobne by vás prerástlo.
19. Máme viac ako päť zmyslov
Máme zrak, čuch, hmat, chuť a sluch. Lenže ľudia bežne disponujú aj takými schopnosťami, akými sú napríklad zmysel pre priestor, dokážu rozpoznať bolesť, udržať rovnováhu, zachytia rozdiel v teplote a vnímajú čas. Takže ak niekto hovorí o šiestom zmysle, nie je ďaleko od pravdy.
20. Telesná pozícia ovplyvňuje pamäť
Vedci zistili, že sedenie s pohľadom nadol vyvoláva negatívne spomienky, kým pri priamom sede s pohľadom nahor nastupujú spomienky pozitívne.