NEWCASTLE - Na nórskom ostrove Kongsfjorden našli vedci z Newcastle University gény rezistentné na antibiotiká. Pred jedenástimi rokmi bol pritom jeden z nich zadefinovaný až v ďalekom Dillí. O možnostiach šírenia a množenia týchto nebezpečných génov, ako aj o výsledkoch svojej štúdie informoval vedecký tím v časopise Environmental International.
Výskum potvrdil prítomnosť antibioticky rezistentných génov (ARG) na ostrove Kongsfjorden. Oblasť patrí medzi najodľahlejšie a doteraz bola považovaná za región takmer nedotknutý civilizáciou. Po tomto zistení sa však už o nedotknuteľnosti nedá hovoriť a výsledky štúdie svedčia o tom, ako ďaleko ľudstvo zašlo v odolnosti voči antibiotikám.
V štyridsiatich vzorkách odobratých na ôsmich miestach priamo na ostrove vedci zistili prítomnosť až 131 rôznych variantov ARG, medzi nimi aj blaNDM-1, ktorý bol pred jedenástimi rokmi zadefinovaný v ďalekom Dillí a o dva roky neskôr ho objavili v miestnych povrchových vodách.
Na nebezpečenstvo šírenia týchto génov už upozornila aj Svetová zdravotnícka organizácia a varovala najmä pred nadmerným použitím karbapenémov, ktoré patria k najrozšírenejším antibiotikám. BlaNDM-1 a ďalšie potenciálne škodlivé ARG totiž prežívajú v črevách ľudí a zvierat a ich výlučkami sa šíria aj do oblastí vzdialených od civilizácie. "Polárne oblasti patria medzi posledné nedotknuté ekosystémy na Zemi, a preto poskytujú priestor na testovanie predbežnej rezistencie na antibiotiká. Vďaka nej je potom možné charakterizovať, do akej miery narastá rozsah tohto znečistenia," uviedol environmentálny inžinier a šéf vedeckého tímu David Graham.
Výskumy ako tento potvrdzujú, že je potrebné problém antibiotickej rezistencie vnímať globálne a nie lokálne. Podľa odborníkov ide o alarmujúci stav v oblasti používania antibiotík, a to od medicíny až po poľnohospodárstvo. Baktérie totiž mutujú príliš rýchlo a stávajú sa čím ďalej, tým viac odolnejšími. "Nadmerným používaním antibiotík sa postupne celá zemeguľa stáva rezistentnou. Je to tak, ako keby sme urýchľovali evolúciu. Uvoľňovaním týchto látok vo výkaloch a kontaminovanej vode vlastne podporujeme vznik geneticky upravených baktérií. Keď sa potom vyvíja nový liek, prírodné baktérie sa príliš rýchlo prispôsobujú a to je dôvod, prečo je iba veľmi málo efektívne využiteľných liekov," dodal Graham.
