PETERBOROUGH - David Hilbert na Medzinárodnom kongrese matematikov v Paríži 8. augusta 1900 zverejnil 23 matematických problémov, ktoré podľa neho mali ovládnuť matematický výskum v priebehu nasledujúceho storočia. Za vyriešenie jednej z nich ponúka Clayov matematický inštitút odmenu milión dolárov. Konkrétne ide o Riemannovu hypotézu, ktorej vyriešenie by sa postaralo o senzáciu storočia.
Clayov matematický inštitút v americkom Peterborough oznámil, že z 23 matematických otázok zostáva vyriešiť ešte sedem. Rozhodol sa preto usporiadať Cenu milénia za to, ak niekto jeden z týchto problémov vyrieši. Nejde však o nič jednoduché, kandidát na cenu a tučnú výhru musí vyriešiť otázku Riemannovej hypotézy. "Opýtajte sa každého matematika na najväčší nevyriešený problém v jeho obore. A on vám skoro na sto percent odpovie, že je to Riemannova hypotéza," povedal matematik Keith Devlin v roku 1998.
Jednoduchá HÁDANKA dokazuje, akí sú ľudia zlí v matematike: Dokážete prísť na správnu odpoveď?
Túto otázku storočí vraj ale niekto konečne vyriešil. Malo sa to podariť britsko-libanonskému geometrovi, Sirovi Michaelovi Atiyahovi. Riemannova hypotéza z roku 1895 je odpoveďou na starodávnu otázku o prvočíslach, teda číslach, ktoré sú deliteľné len jednotkou alebo samými sebou. Prvočísla sú jedným z najzákladnejších pojmov v matematike, no na druhej strane sú tiež tajomné a nevysvetliteľné, čo v mnohých vzbudzuje dojem, že sa len tak z ničoho nič objavili medzi číslami.
Preto je vždy obrovskou správou, keď odborníci nájdu nové, enormné prvočísla. Aj keď sa nám podarí nájsť nejaké prvočíslo, nevieme, aké číslo je pred ním či za ním. Toto je posledný problém, ktorý Riemannova hypotéza riešila. Riemann dokázal, že počet prvočísel menší ako určitá hodnota je riadený špeciálnou funkciou, ktorá je známa ako funkcia Riemmanovej zety. Všetko, čo musíte urobiť, je nájsť hodnoty, ktoré z tejto funkcie spravia výsledok nula, teda "nulovú funkciu". Riemann pritom tvrdil, že presne vie, kde tieto hodnoty sú. Hoci to nikdy nedokázal, domnieval sa, že všetky netriviálne nuly ležia na jednej línii v komplexnej rovine a toto tvrdenie je dnes nazývané Riemannova hypotéza.
Georg Friedrich Bernhard Riemann nebol teoretickým odborníkom na čísla a v priebehu svojej kariéry napísal len jeden príspevok na túto tému. Ale vďaka svojmu konštatovaniu, doposiaľ ničím nedosvedčenému, sa dodnes považuje za jednu z najvýznamnejších postáv v tejto oblasti. Generácie matematikov sa v priebehu niekoľkých rokov pokúsili priblížiť k dôkazom, no jeho hypotéza je aj naďalej otvorená.
Ak teda 90-ročný Michael Atiyah, plodný matematik s množstvom matematických ocenení, dokáže Riemannovu teóriu, bude to mať obrovské dôsledky na vývoj matematického sveta aj mimo neho. Atiyah naznačuje, že ho k dôkazu inšpirovala kvantová fyzika. Mnohí sú voči tomuto tvrdeniu skeptickí, ďalší upozorňujú na to, že ak je kvantová fyzika skutočne odpoveďou, došlo by k najvýznamnejšiemu matematickému objavu za posledné štvrťstoročie.
