LONDÝN - To, že prírodné katastrofy a výkyvy počasia môžu meniť dejiny, dokázala história už niekoľkokrát. Túto skutočnosť potvrdili aj odborníci z Imperial College v Londýne. Jej výsledky naznačujú, že k porážke Napoleona pri Waterloo prispela explózia sopky Tambora, ktorá urobila z Európy daždivé a bahnisté miesto.
Nepriaznivé poveternostné podmienky už zamávali s nejedným bojovým plánom. Podľa výsledkov poslednej štúdie práve počasie zásadne ovplyvnilo bitku pri Waterloo, ktorá predznamenala pád francúzskeho cisárstva. Napoleonove vojská podľahli 18. júna 1815 koalícii tvorenej britskými, holandskými a nemeckými vojskami, a práve tento dátum upútal pozornosť doktora Matthewa Gengea. Ide totiž o obdobie, kedy sa zemeguľa zmietala v následkoch výbuchu indonézskej sopky Tambora.
Jej explózia je považovaná za jednu z najväčších novodobých katastrof. Následky výbuchu v apríli 1815 zasiahli celú planétu, nastalo globálne ochladenie a rok 1816 vstúpil do dejín ako rok bez leta. Katastrofa si vyžiadala 92 000 obetí. Ťažké oblaky prachu a popola sa vznášali nad zemským povrchom a sopka mala fatálny dopad aj na život v Európe a v Číne, kde zavládol hladomor. Nedostatok potravy podporil vznik infekcií a v Indii prepukla epidémia cholery.
Opakujúce sa silné dažde zmenili v lete 1815 starý kontinent na klzké miesto plné bahna, a to zrejme skomplikovalo situáciu francúzskemu vojsku. "Možno, keby mal Napoleon suchý terén, vyhral by," hovorí Genge a pripomína, že o popole vznášajúcom sa vo vzduchu sa zmienila aj vtedajšia tlač, a práve sopečný popol bol spúšťačom silných dažďov. Tie v období bitky pri Waterloo doslova zaplavovali Európu.
Podľa doktora sa sopečný popol dostal do ionosféry, čiže do vrstvy, ktorej spodná vrstva sa nachádza vo výške približne 80 kilometrov nad zemským povrchom. Zvyčajne je nemožné, aby sa udržal v tejto hladine, ale Genge tvrdí, že elektrostatické vlastnosti sopečného popola ho v tomto prostredí udržali, spôsobili skrat, tvorili sa mračná a na zem dopadlo oveľa viac zrážok ako inokedy. "Ak pôsobí elektrické pole na drobné predmety, potom sa tieto dokážu vznášať a porušujú gravitačný zákon. A to isté sa vtedy dialo v ionosfére so sopečným popolom," vysvetľuje.
Živelná pohroma pred 235 rokmi ovplyvnila počasie a beh dejín na celom svete
O tom, či by Napoleon bitku pri Waterloo vyhral, keby mu prialo počasie, môžeme iba špekulovať. Podľa Genga by suchý povrch určite zlepšil podmienky boja, ale treba mať na pamäti aj to, že spojenci sa vtedy veľmi dobre pripravili. "Môj syn je vojenský historik. Podľa neho sa Francúzi vtedy odsúdili sami, pretože chceli bojovať s väčšinou Európy naraz," dodal odborník.
