JAKARTA - Prognózy vývoja hlavného mesta Indonézie vyznievajú veľmi pesimisticky. Podľa odborníkov sa totiž mesto postupne stráca pod hladinou mora rýchlejšie ako iné veľkomestá. A kým meteorológovia a ekonómovia hovoria o katastrofe, developeri sa tvária, že o nič nejde.
Klesajúca Jakarta zaujala odborníkov z Institute of Technology v indonézskom Bandungu a výsledky ich štúdie vyznievajú dosť hrozivo. Mesto postavené na močaristej pôde patrí podľa nich k najrýchlejšie klesajúcim vo svete a jeho životnosť odhadujú do roku 2050.
Ročne totiž klesne až o 15 centimetrov a ak to takto pôjde ďalej, v priebehu nasledujúcich tridsiatich rokov stratí domov približne desať miliónov obyvateľov. Obzvlášť drsná predpoveď sa týka severnej časti Jakarty, ktorá sa za posledných desať rokov potopila až o 2,5 metra a v niektorých častiach klesá o 25 cm ročne. Táto hodnota sa rovná dvojnásobku globálneho priemeru pobrežných miest.
"Nemôžem povedať, že naša vila klesá. Ale je pravda, že za posledné štyri roky sme tu mali viaceré záplavy a steny praskajú," povedala majiteľka jednej z miestnych nehnuteľností. A práve stále častejšie záplavy označili experti za varovný signál. "Ľudia by mali používať vodu z regulovaného zdroja, ale to sa zdá mnohým pridrahé. Zároveň nie je doriešená vodovodná infraštruktúra," vysvetlil člen výskumného tímu Heri Andreas.
Čerpanie vody z podzemných zdrojov považuje za najväčšie nebezpečenstvo, pretože dvíha vodnú hladinu a podporuje pokles pôdy. Na tomto zdroji vody sú pritom závislé až tri štvrtiny obyvateľstva. V najhorších oblastiach už chodníky pripomínajú vlnobitie. A na poplach bijú aj ekonómovia. Jakarta totiž vytvára viac ako dvadsať percent hrubého domáceho produktu krajiny. Ak by mali byť zaplavené jej rozsiahle časti, pre 261 miliónov ľudí nastane ekonomická nočná mora. Podľa odborníkov v prípade straty jej severnej časti by prišla Indonézia o majetok v hodnote 220 miliárd dolárov (193 miliárd eur).
To, že sa s krajinou dejú znepokojivé veci, dokazuje aj štatistika, o ktorú sa opieral tím v Bandungu. Záplavy a silné búrky v juhovýchodnej Ázii sa zvýšili šesťnásobne. Kým v období od roku 1960 do roku 1969 zasiahlo túto oblasť dvadsať záplav, medzi rokmi 2000 - 2008 ich bolo až 120. Za najviac zničujúcu katastrofu možno označiť silnú búrku vo februári 2007. Takmer polovica mesta vtedy skončila pod štvormetrovým nánosom bahna, najmenej 76 ľudí zahynulo a 590 000 obyvateľov zostalo bez domova.
Nič z toho ale neodradilo developerov, ktorí v najviac ohrozenej severnej časti Jakarty aj naďalej stavajú luxusné apartmány bez ohľadu na riziká. Posledná prírodná katastrofa postihla mesto vo februári tohto roku. Viac ako 6500 obyvateľov z nízko položených oblastí Jakarty muselo byť evakuovaných po prívalových dažďoch. Tie spustili rozsiahle povodne na území celého mesta. "Pokiaľ sú ľudia ochotní kupovať v tejto oblasti byty, my budeme stavať," ignoruje varovania meteorológov šéf združenia rozvoja bytovej výstavby Indonézie Eddy Ganefo.
