Vchádzam na detskú onkológiu a začujem tiché brnkanie na ukulele. Presne viem, odkiaľ vychádza. Otvorím dvere izby - Šimon sedí na posteli a sústredene trénuje. Keď ma uvidí, pousmeje sa.
Som zdravotná klaunka a mojou úlohou je prinášať deťom v nemocniciach radosť a smiech. Červený nos, ružové okuliare, ktoré sa mi zbehli v práčke, farebné šatky a plyšová žabka, ktorá vykúka z môjho vrecka – to som ja, sestrička Mandľa.
Kapela v nemocničnej izbe
Šimona som stretla na detskej onkológii. Tichý, no veľmi vnímavý chlapec sedel na posteli. Útle telo v pyžamku sa v perinách takmer strácalo. Mal bolesti a prechádzal náročným cyklom chemoterapií. Bolo mi jasné, že do smiechu mu nie je. No keď som vybrala ukulele, jeho tvár ožila.
„Ja sa učím hrať na gitare,“ povedal opatrne.
Podala som Šimonovi ukulele a posmelila ho, aby si skúsil zahrať. Šimon najprv váhal, no keď som sa o hodinku vrátila do jeho izby, našla som ho úplne zaujatého do hrania.
Pri ďalšej návšteve som sa Šimona ani nemusela pýtať, čo by mu urobilo radosť. Rovno som mu podala ukulele. Vedela som, že má rád pieseň Mandolína. Naštudovala som si vopred akordy a ukázala ich Šimonovi. Urobili sme kapelu – ja a Šimon sme hrali na ukulele, môj klaunský kolega doktor Harmanček na píšťalku a Šimonova mamka bola manažérka. Ukulele som mu nechala v nemocnici a keď som sa o týždeň vrátila, počula som už z chodby, ako trénuje. Zakrátko sa zlepšil natoľko, že učil akordy on mňa.
Prekvapenie nakoniec
Na chodbe ma zastavil Šimonov otec. S úsmevom mi ďakoval. Hovoril, že Šimon málo rozpráva, má bolesti, jedine hudba ho zaujala. Nedá sa ani popísať, akú som mala radosť. Nakoniec sme pre Šimona pripravili prekvapenie: môj kolega - zdravotný klaun doktor Motor - mu daroval svoje ukulele, aby mohol hrať kedykoľvek na to bude mať chuť.
Šimon dokončil liečbu a odvtedy som ho v nemocnici nevidela. No nikdy nezabudnem na to, ako sme spoločne premenili ticho a smútok na radosť z hudby. A na jeho spokojný úsmev, keď mi hral improvizované melódie, ktoré vymyslel.
Dúfam, že v jeho živote znejú už len veselé tóny...
Text napísala Henrietta Rab alias sestrička Mandľa
Darujte 2% z dane a pomôžte nám prinášať radosť a smiech deťom do nemocníc.
Profily zdravotných klaunov z o.z. ČERVENÝ NOS Clowndoctors nájdete na webovej stránke cervenynos.sk.
- reklamná správa -
