PRAHA - Vladimír Mečiar vystúpil spoločne s Václavom Klausom v Čechách k 25. výročiu rozdelenia Československa. Obaja tvrdia, že rozdelenie bolo správnym krokom. Expremiér Slovenskej republiky navštívil Prahu po 19-ich rokoch, rokovania prirovnal k tvrdej práci v oceliarni a pustil sa do bývalého prezidenta Václava Havla.
K slovu sa najprv dostal bývalý český prezident Václav Klaus. Po ňom s prejavom nasledoval expremiér Vladimír Mečiar. Diskusia sa odohrala v pondelok v pražskej budove bývalého Federálneho zhromaždenia. Klaus považuje rozdelenie federácie za priateľské a veľmi dobre pripravené. „Rozdelenie bolo logickým, správnym, potrebným a vtedy navyše nevyhnutným krokom,” uviedol bývalý český premiér a prezident. Obaja sa zhodli, že rozpad Československa pred štvrťstoročím bol neodvratný, medzi Čechmi a Slovákmi bolo napätie dlhodobo.
Podľa Klausa sa v Československu o národnostných rozporoch oficiálne nehovorilo, pretože túto debatu potláčal komunistický režim. Aj kvôli tomu Česi nevnímali v roku 1989 národnostnú otázku ako niečo významné. „My Česi sme mali jediný cieľ, zbaviť sa komunizmu. Všetky pocity krivdy sme odvíjali od komunistickej neslobody. Slovensko cítilo aj neslobodu národnú,” povedal.
Vďaka patrí Mečiarovi
Vyjadril vďaku Mečiarovi, bez ktorého by podľa jeho názoru proces rozdelenia nemohol dopadnúť tak dobre, ako dopadol. „V žiadnom okamihu sme nedopustili roztržku a vedeli sme, že ústupky a kompromisy boli potrebné. Vývoj za uplynulých 25 rokov nám dal za pravdu,” konštatoval Klaus.
Vladimír Mečiar prišiel do Prahy po 19 rokoch z úcty k prezidentovi Českej republiky. „Prišiel som z úcty predsedovi vlády, predsedovi ODS, ktorého považujem za najvýznamnejšiu osobnosť novodobej českej politiky,” začal svoj prejav Mečiar.
Po každom rokovaní som bol o tri kilá ľahší
„Môžem vám povedať, že som bol po každom rokovaní o dve – tri kilá ľahší. Boli to vypotené osem až desaťhodinové maratóny, ktoré vyžadovali absolútne sústredenie a koncentráciu,“ uviedol, na čo Klaus pokýval hlavou. „Pán Klaus, ste politik, ktorého uznávam ako jediného v Európe. Ďakujem. Z hľadiska mediálnej predstavy, že sa zišli dvaja ľudia v Prahe pod stromom a rozhodli, že republika nebude. To je jednoznačná hlúposť,“ povedal Mečiar s tým, že sa veci nikdy nedejú bez príčiny.
Mečiar pripomenul aj históriu, prvýkrát sa Slováci postavili za svoju samostatnosť v roku 1848. Spomenul časy maďarizácie, kedy sa Slováci ocitli na hranici národného zániku. „Obdobie vzniku štátu bolo spojené s prvou svetovou vojnou, s rozpadom Rakúsko-Uhorska, so zhoršením ekonomickej a politickej situácie,“ uviedol Mečiar. „Treba povedať: Nikdy nezabudneme. Boli to Česi, kto nám vrátil jazyk, že to boli Česi, ktorí nastupovali ako inteligencia, ktorá pomáhala rozvoju Slovenska,“ no napriek tomu sa Slovensko podľa Mečiara stretlo s problémami.
Názory začali dozrievať
„Vývoj na Slovensku spolu s odstránením pocitu krivdy historickej viedol k tomu, že prišiel rok 1968. Otvorili sa dvere možnosti prietoku rôznych názorov a ideí a vtedy veľká časť slovenskej reprezentácie povedala, že treba využiť demokratický vývoj aj k získaniu slobody národnej. Hľadal sa spôsob ako,“ uviedol Mečiar a opísal fungovanie Slovenska po roku 1968.
S príchodom roku 1989 názory dozrievali najmä preto, že Slovensko za Českou republikou stále zaostávalo. „Opäť sa otvorila otázka všetkých možných názorov – prúdov komunistickej strany, nápravy chýb slobody demokracie, prišla aj otázka, ktorú, bohužiaľ, ako prvý nepripravený do tejto budovy prišiel riešiť prezident, pán Václav Havel. Navrhol zmenu názvu Československa,“ povedal expremiér Slovenskej republiky s tým, že Havel navrhoval iný názov pre Česko a iné pre Slovensko.
Havel postavil Slovensko do úlohy fašistického štátu
„V roku '91 bola uskutočnená dosť veľká provokácia. Postaviť Slovensko do úlohy fašistického štátu. Urobil to bývalý prezident Václav Havel. O rok na to, keď kríza vrcholila, takisto bol pokus prevziať a vytvoriť prezidentskú moc, trvalo to krátko. Federálne zhromaždenie o tom odmietlo rokovať. V roku 1991 padla moja vláda na Slovensku, takisto za rozhodnutím bol pán prezident Havel,“ potom nastúpila séria rozsiahlych rokovaní.
Necelý rok pred rozhodnutím o rozdelení Československa dostal Mečiar od Havla ponuku, aby s Klausom nerokoval. „Táto ponuka bola odmietnutá pre nedôveryhodnosť partnera,“ povedal Mečiar. Na adresu rokovaní sa nechcel vyjadrovať, pretože boli podľa jeho slov náročné. Mečiar počas rokovaní navštívil aj predsedov iných strán. „Ochotný rokovať bol len predseda komunistickej strany. Všetci ostatní používali na mňa nepriateľské slová: Choďte preč! Tiahnite! Nech je od vás pokoj, nech sú natiahnuté drôty!“ Jediný, kto sa správal vecne, bol podľa Mečiara Klaus.
Rozdeľovanie bolo ťažšie ako práca v oceliarni
Rozhodujúcim okamihom pre rozpad Československa boli podľa oboch politikov voľby v roku 1992, ktoré na Slovensku vyhralo Mečiarovo Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS), ktoré požadovalo rozdelenie federácie. Mečiar dnes povedal, že to bolo nevyhnutné, pretože federatívne orgány nefungovali.
„Neuvažovali sme medzi sebou ani v násilí, dokonca ani v zlom slove,“ podotkol s tým, že po podpisovaní zmlúv sa politici objímali, v miestnosti vládla dobrá atmosféra. Česká republika bola na tom oveľa lepšie v porovnaní so Slovenskom. „Vzťahy v Česku sa vyriešili, tie na Slovensku ešte stále nie sú vyriešené. Keby sme aj my mali na Slovensku takú dvojicu ľudí, ako sú Václav Klaus a Miloš Zeman, keby sme mali takých ľudí, ktorí garantujú stabilitu štátu, sme o dve generácie ďalej.“
Mečiar na konci svojho prejavu zhodnotil vtedajšiu situáciu okolo rozhodovania. „V živote som tak ťažko nerobil, a to som robil ako robotník v oceliarni. Nech sa deje čokoľvek, vždy si budeme najbližší. Vy na svojom, my na svojom, ale v Európe sme spolu.” Klaus na záver besedy označil rozdelenie federácie za veľmi úspešný krok, z ktorého obe krajiny profitovali. „Zo svojho pohľadu by som povedal, že Slovensku to prospelo viac ako Českej republike, a som za to rád. Slovensko chcelo svoj samostatný štát a preukázalo, že to zvládlo veľmi úspešne,” dodal.
Česká a Slovenská Federatívna Republika zanikla 31. decembra 1992. Delenie ČSFR je späté najmä práve s Václavom Klausom a Vladimírom Mečiarom, ktorí boli vtedy predsedami českej a slovenskej vlády. Na rozdelení federácie sa dohodli 8. júla 1992 v brnianskej vile Tugendhat, dohodu potvrdili písomne 26. augusta taktiež v Brne.
