Ako som (do)bačoval na Orave

So Stanom Štrnáľom, ktorý pracuje na salašoch od roku 1966 sa štveráme ku košiaru.

"Kdeže deň! Aspoň týždeň, by bolo treba!", krútia hlavou chlapi na oravskom salaši. Bača Vlado Škvarek (46) a valach Stano Štrnáľ (56) počas dojenia oviec takto reagujú, keď sa ponúkam, že im budem jeden deň nápomocný. Vo všetkom.

Pri dojení a pasení oviec, pri robení syra aj žinčice. Nedôverčivo si ma premeriava aj mladík Marek Lieskovský (16). Robí honelníka už štvrté leto. "No dobre. Príď ráno, ak nezaspíš. O štvrtej, nech si tu!", prikývnu. Ovce bečia, čerstvý trus poriadne zapácha a v predvečer môjho bačovania odchádzam do postele...

Je štvrť na päť ráno. Ledva rozliepam oči. Na salaš pod Klinikami triafam po ťažkom prebúdzaní iba poslepiačky. Neďaleko Oravského Bieleho Potoka, roztomilej dedinky, ma už chlapi čakajú pred maringotkou. "Toto si obleč a daj si gumáky," podáva mi bača výstroj. Obliekam si montérky, pulóvrik. Vonku je ešte tma a chladno. Beriem si do rúk geletu, nádobu, do ktorej sa dojí mlieko a šliapem niekoľko desiatok metrov do kopca ku košiaru. V nehostinnej strunge Ovce sú už nedočkavé. Tristopäťdesiat ich čaká v strunge - v ohradenom priestore, z ktorého sa ženú do doja. Teraz je to moja úloha. Úloha honelníka. Šmýka sa mi, lebo strunga je hore kopcom a ovce do nej špinia takmer bez prestávky. Každú chvíľu ma nepríjemne štípu roje mušiek. Aj preto má každý niečo na hlave. Ja mám klobúk. Radšej, by som si však navliekol pančuchu, ako má Stano Štrnáľ. Alebo zimnú čiapku, ktorú si nasadil Marek Lieskovský. "Čo? Zabudol si chodiť? Veď popožeň tie ovce do doja!", okrikujú ma chlapi. Naozaj, veľa nechýba, aby som spadol do ovčích výkalov. Už aj bez toho mám pocit, že musím smrdieť na sto kilometrov. Gelety sa mliekom napĺňajú rýchlo, veď čo podojená ovca, to niekoľko sekúnd. Takto to robia profíci.

Ako som dojil

Pokúšam sa dojiť. Dokážem to ale iba s pomocou baču. Ruky mám zababrané od mlieka. Ovca, z ktorej sa mlieko snažím dostať, nebezpečne skáče. Pri siedmej sa zatvárim víťazoslávne. "To si teda podojil...", pozrie na mňa vyčítavo Vlado. Z ovce, ktorú som akože úspešne podojil, dostáva ešte asi poldruha deci. A to ich v tomto období mávajú v skurlátoch - tak sa vraví ovčím vemenám - aj pol litra!

Neprialo ani počasie

"Do mlieka dáme syridlo, zamiešame a necháme to asi dvadsať minút postáť," zaúča ma bača do prípravy ovčieho syra. Všetci sme si predtým poumývali ruky v lavóre so saponátom. Špinavé gumáky vydrhli kefou v potoku. Hygiena musí byť! Na záchod sa ale musí do prírody. Je okolo ôsmej a Stano už odišiel čriedu so psami pásť. Ostatní pri maringotkách dôkladne umývame gelety, robíme syr, žinčicu. S Marekom ideme nakŕmiť aj štyroch bielych slovenských čuvačov. "Srvátka zo žinčice a granule, to je pre ne pochúťka!", vysvetľuje mladík. Pílime drevo, zakladáme oheň ideme nabrať vodu k prameňu. Čo na tom, že začalo husto pršať... "Na salaši sa maká sedem dní v týždni! Od apríla a končí sa v septembri na Michala!", tvrdí bača. Mňa však oziaba a to sa deň ešte iba rozbieha...

Doriadený na paši

Som zmoknutý, je mi strašná zima. Aj keď dážď ustal. Sedím pri Stanovi na paši, možno kilometer od košiara. Ovce aj dva pastierske psy ho poslúchajú. "Zavráť! Heeeej! Zavráť zhora!", prikazuje svojim havkáčom. Asi po ôsmich hodinách zaháňa čriedu späť do košiara. Mňa neposlúchajú ani psy, ani ovce, ani nohy. Mučivé gumáky a zima. Veď uprostred lesov nie je ani dvadsať stupňov! "Netreba chodiť ako modelka!", vyhŕkne na mňa Stano. Nahodím zase úsmev a nesťažujem si. Stano aj ostatní sú fajn chlapi.

Na repete si netrúfam!

Okolo piatej popoludní opäť prší. Celý kolotoč sa ale začína odznova. Dojenie, umývanie geliet, príprava syra, rúbanie dreva... Stano okolo siedmej večer opäť vyháňa ovce na pašu - zase si nachádza inú. Vracia sa až po zotmení. Deň sa končí o desiatej večer. Tvrdá robota. O štvrtej by som vstať možno dokázal aj na ten ďalší deň, no mal by som dosť síl makať? To neviem. Týždeň v takomto tempe by som ale nezvládol!

Bielopotocký salaš

Kto mu vládne:
bača - predovšetkým robí syr, žinčicu a stará sa o administravívu
valach - zástupca baču, dojí, pasie a pomáha so všetkým
honelník - pomocná sila, naháňa ovce do doja, pasie, varí, aj dojí
sedem psov - štyri strážia košiar, upozorňujú na dravú lesnú zver, tri odchádzajú s pastierom na pašu

Koľko zarábajú:
bača - na súkromnom salaši je jeho majiteľom, príjem má podľa zisku, ak je zamestnancom družstva, dostáva asi 20 tisíc korún
valasi - majú príjem asi 15 tisíc korún
honelníci - berú približne 10 tisíc korún

Čo v zime:
Ovce sú ustajnené a bača im zabezpečuje žrádlo. Valasi a honelníci zo súkromných salašov, sa väčšinou evidujú na úradoch práce. V rámci družstiev ich však zamestnávajú pri iných poľnohospodárskych činnostiach.

Ovce:
jarka - dvojročná ovca, ktorá nemala mladé, nedojí a chová sa na budúci chov
jahňatá - patria tu barance na mäso a jahnice na chov
barany - čistokrvné uznané chovom na oplodnenie jariek
ovce - dojné ovce, je ich v čriede najviac