NEW YORK - Ľudstvo už vyprodukovalo 8,3 miliardy ton plastov. Väčšina sa ho vyrobila v posledných 65 rokoch a môže trvalo zamoriť prírodu, pretože končí v odpadových jamách a v oceánoch. Zistila to nová štúdia amerických vedcov publikovaná v časopise Science Advances. Všetok tento odpad by dokázal pokryť celú Argentínu, čo je ôsma najväčšia krajina sveta. Hmotnosť týchto plastov zodpovedá zhruba miliarde slonov alebo 25-tisíc budovám newyorskej Empire State Building.
"Rýchlo sa blížime stavu, kedy budeme planétou plastu," citoval spravodajský server BBC vedúceho štúdie Rolanda Geyera z Kalifornskej univerzity. Štúdia vôbec prvýkrát skúmala, koľko plastu sa na celom svete vyrobilo, ako a na čo sa vo svojich najrôznejších podobách používa a kde končí. Zistila napríklad, že polovica z celkových 8,3 miliardy ton bola vyrobená za posledných trinásť rokov. Okolo 30 percent vyrobeného plastu sa doteraz používa. Len asi deväť percent vyhodeného plastu sa recyklovalo, zhruba 12 percent sa spálilo. Najkratšiu úžitkovú dobu majú obaly, je to typicky menej ako jeden rok, najdlhšie plast slúži v stavebníctve a strojárstve.
Ak by pokračoval súčasný trend, na Zemi sa do roku 2050 vyrobí okolo 34 miliárd ton plastov. V Európe sa tohto odpadu v súčasnosti zrecykluje 30 percent, v Číne asi 25 percent a v USA deväť percent. Približne 18 ton plastov sa tento rok našlo na jednom z najodľahlejších ostrovov, neobývanom koralovom útese v južnom Pacifiku. Podľa inej štúdie sú plastom zamorené aj arktické pláže v riedko osídlených oblastiach. Plast sa ale už dostal aj do ľudského potravinového reťazca. Podľa štúdie univerzity v Plymouthe sa našiel v útrobách tretiny rýb ulovených v Británii, vrátane tresiek a makrel.
Polyméry, ktorými je plast tvorený, sú všade okolo. Ich kvalitu kazí fakt, že sa v prírode nerozkladajú. Zbaviť sa ich možno len takzvanou pyrolýzou, kedy sa pôsobením vysokej teploty rozštiepi, alebo spaľovaním. Tým ale do vzduchu unikajú škodlivé emisie.
