BRATISLAVA - Správa o odtrhnutí gigantického ľadovca vyvolala vo verejnosti opätovný rozruch o klimatickú budúcnosť ľudstva. Vedci opäť varujú, že ľudstvo už nemá čas a musí začať novú priemyselnú revolúciu v obnoviteľných zdrojoch energie. Ak by sa klíma naďalej takto rýchlo otepľovala, hrozilo by roztopenie všetkých ľadovcov. Prinieslo by to radikálny úbytok pevniny. Vedci už aj vypočítali, ako by vyzerala planéta Zem. Zmizli by veľké mestá a stovky miliónov ľudí by muselo zmeniť bydlisko.
Kryha o rozlohe 5 800 kilometrov štvorcových je najväčší kus ľadu, aký sa kedy od južného svetadielu odtrhol. V ľade sa vytvorila 80 kilometrov dlhá prasklina a ešte v januári držalo kryhu na mieste iba 20 kilometrov ľadu. Prasklina sa vytvorila v šelfovom ľadovci označovanom ako Larsen C, ktorý má hrúbku asi 350 metrov a vyskytuje sa na západnom okraji Antarktídy.
Keby sa globálna klíma naďalej oteplovala rýchlym tempom hrozí, že by sa roztopili všetky ľadovce na svete. Hladina morí by sa mohla zdvihnúť až o 66 metrov, zatopiť pobrežia, zničiť mestá či pohltiť celé krajiny. Drastické zmena by sa odzrkadlila aj na vyhubení populácie. Vedci tvrdia, že by to mohlo trvať asi 5000 rokov, kým teplota stúpne natoľko, že dokáže roztopiť všetok ľad na našej planéte, ale podľa nich sa tento proces už pomaly začal.
Správy americkej agentúry EPA (Environmental Protection Agency) hovoria, že za minulé storočie už teplota stúpla o pol stupňa, čo spôsobilo vzostup hladín morí zhruba o 18 centimetrov. V Európe by sa mestá ako Londýn a Benátky úplne stratili pod vodou, rovnako ako Holandsko a väčšina Dánska.
Už jeden a pol metra znamená radikálnu zmenu
Klimatický odborník Mojib Latif pre nemecký denník Bild povedal, že aj keď čierne scenáre by sa mali udiať o niekoľko tisíc rokov, ľudstvo už nemá čas. „Na konci tohto storočia by mohla hladina mora stúpnuť až o jeden a pol metra. Pre Nemecko by to znamenalo extrémne zmeny počasia so silným dažďom, životu nebezpečné povodne a búrky,“ tvrdí Latif s tým, že sa dostávame do bodu, odkiaľ niet návratu.
Na východe by boli úplne zaplavené Čína a Bangladéš, čím by svoje domovy stratilo 760 miliónov ľudí. Zredukované by bolo aj pobrežie Indie. V Južnej Amerike by vystúpila Amazonka z brehov, voda by pohltila Buenos Aires, ale aj pobrežie Uruguaja a niektoré časti Paraguaja. Jediné oblasti, ktoré by odolali, sú hory, ktoré sa tiahnu pozdĺž pobrežia Karibiku a cez strednú Ameriku.
Treba novú priemyselnú revolúciu
Zároveň Latif vyzval štáty na znižovanie emisií, pretože parížska klimatická dohoda je len na papieri a krajiny ju nemusia dodržiavať. Riešenie je podľa neho v nahradení fosílnych palív obnoviteľnými a zelenými zdrojmi. „Teraz musíme začať celosvetovú priemyselnú revolúciu a rozšíriť obnoviteľné zdroje energie,“ povedal.
V Afrike bude zaplavený Egypt, Alexandria či Káhira, ale tento kontinent nepostihnú záplavy tak výrazne ako tie ostatné. Austrália by zase pre zmenu získala nové vnútrozemské more, ale stratí svoje pobrežie, kde dnes žijú štyri pätiny jej obyvateľov.
Východné pobrežie Severnej Ameriky, kde sú súčasne najväčšie mestá USA, by bolo úplne zaplavené. V USA by zmizlo celé pobrežie Atlantiku, čo by schytala Florida aj Mexický záliv. Z kopcov v San Franciscu by sa stali ostrovy a San Diego by bolo navždy stratené.
