WASHINGTON - Spojenými štátmi sa šíri "ekoúzkost". Ochorenie pomenované v roku 2011 nedávno Americká psychologická asociácia opísala ako bezmocnosť a strach vyvolaný sledovaním pozvoľných a zdanlivo nezvratných následkov klimatických zmien. Bojovať s nimi však môže každý Američan. Keby všetci v jedálničku hovädzie mäso nahradili fazuľou, USA by boli na najlepšej ceste k splneniu emisných cieľov z roku 2009, napísal magazín The Atlantic.
Výskumníci zo Švédska prišli s prekvapujúcim záverom: Zem zachráni jediné riešenie!
Ekoúzkost zatiaľ nie je oficiálne diagnózou. Bežne je úzkosť klasifikovaná ako prehnaná stresová reakcia na určitý podnet. V prípade klimatických zmien je podnet naozajstný a naozajstné sú aj nežiaduce účinky stresu na organizmus. Pri takýchto problémoch pomáha vedieť, čo môže občan krajiny, ktorá je plne oddaná boju proti globálnemu otepľovaniu, urobiť sám pre zmiernenie devastácie prírody.
Bádateľka Helen Harwattová sa špecializuje na ekologické stravovanie, odbor, ktorý skúma stravovacie návyky kombinujúce prospešnosť pre zdravie a prírodné prostredie. Sústreďuje sa predovšetkým na zákonný rámec problému, avšak za súčasnej americkej administratívy s veľkými pokrokmi nepočíta, teraz sa preto so svojimi kolegami zaoberá maximalizáciou vplyvu jednotlivcov.
Harwattová nedávno s tímom vedcov z Oregonskej štátnej univerzity, vysokej školy Bard College a z univerzity v kalifornskej Loma Linde skúmala, čo by sa stalo, keby každý Američan vo svojom jedálničku nahradil hovädzie mäso fazuľou. Ukázalo sa, že ak by celá krajina bola schopná a ochotná na túto zmenu pristúpiť, USA by sa teoreticky stále mohli priblížiť limitom pre emisie skleníkových plynov na rok 2020, ku ktorým sa v roku 2009 zaviazal Barack Obama.
Stalo by sa tak aj keby všetko v americkej energetike a doprave zostalo pri starom a ľudia by aj naďalej konzumovali kuracie a bravčové mäso, vajíčka aj mliečne výrobky. Jedna úprava stravovacích návykov by emisie znížila o 46 až 74 percent z celkového poklesu potrebného na dosiahnutie cieľov.
"Myslím, že ľudia vedia veľmi málo o rozsahu zmien, ktoré by takéto kroky priniesli," povedala Harwattová The Atlantic. O environmentálnych dôsledkoch vegetariánstva a vegánstva sa toho v minulosti napísalo veľa, nový výskum je však originálny v tom, že ukazuje dôležitosť hoci len čiastočných ekologických záväzkov. Relatívne malý krok by priniesol omnoho väčšie výsledky, než používanie menšieho auta či starostlivé vypínania žiaroviek.
Chov dobytka je energeticky neefektívny proces. Ako krmivo v jednom brazílskom veľkochove s 38.000 kusmi sa každý deň použije 900 ton sójových bôbov. Inak povedané, túto sóju skonzumujú kravy, kravy sóju premenia na mäso a mäso potom zjedia ľudia. Kravy počas procesu vyprodukujú množstvo skleníkových plynov a spotrebujú oveľa viac kalórií, než ich mäso vydá, teda oveľa viac lesov bude vyrúbaných kvôli pestovaniu krmiva, než keby sóju hneď jedli ľudia.
Brazília je najväčším svetovým exportérom červeného mäsa a žije tu asi 212 miliónov kusov dobytka. Podľa Organizácie Spojených národov sa dnes tretina obrábateľnej pôdy využíva na pestovanie krmív pre hospodárske zvieratá a ďalších 26 percent nezaľudneného povrchu Zeme slúži ako pasienky. Dohromady spadá pod výrobu mäsa a živočíšnych produktov takmer tretina pôdy na Zemi.
Výmena hovädzieho mäsa za fazuľu v USA by podľa vedcov uvoľnila až 42 percent americkej poľnohospodárskej pôdy. "Krása tohto kroku spočíva v tom, že ho nemusia diktovať zákony," hovorí Harwattová. "Môže to jednoducho byť pozitívna, povzbudivá vec pre spotrebiteľov, ktorí tak uvidia, že môžu niečím takým jednoduchým významne prispieť k zlepšeniu," dodáva.
