LONDÝN - Nová biografická kniha o bývalom americkom prezidentovi Barackovi Obamovi, ktorá má vyjsť 9. mája, odhaľuje zaujímavé tajomstvá z jeho mladosti. Píše sa v nej o tom, ako sa vyspal so svojou priateľkou Genevieve Cookovou hneď na prvom rande a ona mu neskôr napísala báseň o ich vášnivom sexe. Pár taktiež spolu užíval drogy a po tom, čo sa rozišiel, sa dala dokopy s jeho najlepším kamarátom. Na vysokej škole vraj zvažoval homosexuálny vzťah a dvakrát požiadal o ruku inú priateľku. Svoju budúcu ženu Michelle podviedol so svojou ex počas prvého roku ich vzťahu.
Posledné dni Stalina: Vystrašení lekári sa báli diktátora ZSSR dotknúť, keď zomieral
Kniha s názvom "Rising Star: The Making of Barack Obama" od Pulitzerom oceneného autora Davida Garrowa prináša na 1 078 stránkach informácie, ktoré prekvapia nejedného čitateľa. Venuje sa napríklad jeho vzťahu s pôvodom Austrálčankou Genevieve Cookovou, ktorá opísala ich vzťah aj vo svojich súkromných pamätiach.
Dvojica si padla do oka na silvestrovskej párty v 1983 v New Yorku. V tom čase mala Genevieve 25 a Barack 22 rokov. O dva týždne ju zavolal na rande do svojho bytu na Manhattane, ktorý zdieľal s ďalšími dvomi spolubývajúcimi, a uvaril jej večeru. Rozhovor sa napokon presunul do spálne, kde spolu strávili noc. O pár dní neskôr s ním skončila opäť v posteli a dokonca neskôr napísala báseň, v ktorej ohodnotila jeho posteľné výkony. Údajne nebol sexuálne veľmi nápaditý, no v jej denníku sa vyskytlo aj slovné spojenie "vášnivý sex".
Pár tiež užíval drogy a Cooková odhalila, že Obama sa občas nevyhol ani kokaínu. Bol v kontakte so svojimi priateľmi z čas štúdia na Occidental College v Los Angeles, o ktorých povedala, že brali kokaín v oveľa širšom meradle ako Barack, ktorý radšej zostal doma a čítal si knihy. Podľa portálu MailOnline ide o významné odhalenie, pretože Obama sa priznal iba k užívaniu kokaínu, keď bol tínedžer, no pokračoval v tom zjavne aj neskôr.
Biografia uvádza, že dvojica sa rozišla po roku a pol v júni 1985. O pár mesiacov sa Genevieve na večierku po užití extázy vyspala s jeho najlepším priateľom. Keď mu o tom napísala, odpovedal jej, že ho správy o nej a Sohaleovi bolia.
Žiadosť o ruku a dva vzťahy naraz
Podľa knihy zohrala v Obamovom živote dôležitú rolu Sheila Miyoshi Jagerová, do ktorej sa zamiloval v polovici osemdesiatych rokov, keď žil v Chicagu. Ich vzťah rýchlo napredoval a v zime 1986 počas návštevy jej rodičov ju požiadal o ruku. Rodičia sa však obávali, že je na svadbu príliš mladá. Sheila mala 23 a Barack 25 rokov. Zo zásnub teda nič nebolo.
Dvojica zostala spolu a Sheila dnes tvrdí, že si veľmi dobre pamätá, ako sa Barack stal "veľmi veľmi ambicióznym". Už v roku 1987 sníval o tom, ako z neho bude prezident a veril, že sa potrebuje "plne identifikovať ako africký Američan", aby splnil svoje politické ambície. Mať bielu manželku by podľa knihy znamenalo ohroziť svoje vyhliadky.
Napokon sa ich vzťah ocitol v kríze, no aj tak Obama urobil ešte jeden vážny krok. Pred odchodom na Harvard požiadal Sheilu druhýkrát o ruku a chcel, aby odišla s ním. Ona sa však domnievala, že to urobil iba zo zúfalstva, aby ich uchránil pred prípadným odlúčením a nie kvôli skutočnej viere v spoločnú budúcnosť. Druhé odmietnutie však bolo na Baracka priveľa a pár sa aj tak rozišiel.
Obama počas štúdia na právnickej fakulte na Harvarde začal randiť s Michelle, no spisovateľ tvrdí, že sa stále stretával aj s Jagerovou. V podstate mal "dva silné, navzájom sa prekrývajúce vzťahy". Keď sa napokon v roku 1992 s Michelle oženil, prestali navzájom s Jagerovou komunikovať a obmedzili sa na sporadické listy alebo telefonáty.
Homosexuálny vzťah
Ešte počas štúdia na Occidental College v Los Angeles mal Barack Obama podľa biografie blízky vzťah s asistujúcim profesorom Lawrenceom Goldynom. Bol jedným z prvých homosexuálov, s ktorým sa dostal do kontaktu a priatelili sa aj mimo triedy. Obama sa údajne nebál toho, že ho ľudia budú vidieť, ako sa s ním stretáva.
O tri roky neskôr vraj Obama v liste svojej prvej intímnej priateľke napísal, že zvažoval homosexuálny vzťah, ale napokon sa definitívne rozhodol, že vzťah s rovnakým pohlavím je menej podnetný a náročný, ako rozvíjanie vzťahu s opačným pohlavím.
David Garrow, napísal aj životopis Martina Luthera Kinga, za ktorý získal Pulitzerovu cenu a pravidelne prispieva do denníkov The New York Times a The Washington Post. Obamovci sa k tvrdeniam zverejneným v knihe zatiaľ verejne nevyjadrili.
