BRATISLAVA - Chemický masaker v Sýrii a následná odveta Američanov vyvolali veľkú svetovú pozornosť. Nový americký prezident sa rozhodol reagovať a potrestať tak spojenca Ruska Baššára Asada. Aký je vzťah medzi Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom a čo môžeme očakávať od ďalšieho vývoja vo vojnou zmietanej Sýrii? Topky prinášajú rozhovor so známym slovenským bezpečnostným a zahraničnopolitickým analytikom Jaroslavom Naďom zo Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku.
Americký raketový útok na sýrsku základňu bol prekvapivý. Ako sa bude ďalej situácia v Sýrii vyvíjať?
Celkovo situáciu v Sýrii je problematické predvídať. Každopádne očakávam, že ako USA, tak aj Rusko budú chcieť byť v oblasti aktívni a takpovediac viditeľní. No a Rusko a Irán budú vzhľadom k ich národným záujmom robiť samozrejme všetko pre udržanie Assada pri moci.
Je možné, že Rusko, resp. Trumpova Amerika vyhrotí konflikt do takej miery, že vypukne vojna?
To naozaj nepredpokladám. Na vojne nemá záujem nikto zo zúčastnených.
Zmení sa konečne niečo v Sýrii - bude Trump tlačiť na výmenu Asada?
Väčšina medzinárodného spoločenstva je presvedčená, že Assad pri moci v krajine nemôže zotrvať. Okrem mnohých iných dôvodov aj kvôli viacerým operáciám, pri ktorých doslova vyvražďoval svojich vlastných občanov. Trumpovi je ale jasné, že Assad dobrovoľne neodstúpi a Rusko mu kryje chrbát. Nepredpokladám vojenskú operáciu USA na jeho zosadenie.
Prečo sú Rusi z tohto útoku tak rozhorčení?
Pretože im vyhovovala politika „nič nevidím - nič nepočujem“, ktorú realizoval prezident Obama a jeho administratíva. Rusko veľa investovalo do víťazstva Trumpa v USA, pretože predpokladali, že pri svojej špecifickosti a na základe viacerých proruských stanovísk počas volebnej kampane, bude ľahko takpovediac manévrovateľný do pre Ruska výhodných pozícii. Realita sa ale zdá byť iná.
Prečo sa toľko Putin snaží o to, aby Asad zostal na čele Sýrie?
Primárne ide o zachovanie si vojenského vplyvu v oblasti. Rusko má teraz garantovanú vojenskú základňu pri Stredozemnom mori a v pre nich dôležitej pozícii na Blízkom východe a o tú rovnako ako o veľké vojenské objednávky zo Sýrie nechcú prísť.
Ako je možné, že na medzinárodnom poli je Putin v koalícii so šiitskym Iránom, pričom väčšina moslimov bývalých krajín ZSSR sú sunniti. Ako je to možné?
Tu platia dve príslovia: Účel svätí prostriedky a Nepriateľ môjho nepriateľa je mojím priateľom... Majú spoločný záujem a spoločného nepriateľa v podobe USA. To stačí.
Vyzerá to, že po tomto incidente z Trumpa a Putina nebudú kamaráti....
Putin očakával, že Trump sa bude sústrediť na vnútornú politiku a on bude mať voľné pole pôsobnosti. Prerátal sa, pretože Trump práve potrebuje prekryť niekoľko svojich domácich neúspechov aktivitami v zahraničí. A spor je na stole.
Dá sa z Trumpovho útoku predvídať smerovanie novej americkej administratívy?
Je zrejmé, že proruské krídlo v Trumpovej administratíve stráca na sile, viacero ľudí muselo odísť kvôli výraznému aj finančnému prepojeniu na Moskvu a teraz nastupuje konzervatívne krídlo, alebo ak chcete jastrabie. Najmä ľudia okolo hlavného poradcu a zaťa prezidenta Trumpa Jareda Kushnera a poradcu prezidenta pre národnú bezpečnosť HR McMastera dnes hrajú prím.
Sám pred voľbami kritizoval americké angažovanie vo svete, po raketovom útoku to vyzerá, že je nepredvídateľný. Ako to vnímate?
Áno, je nepredvídateľný. Absolútne. A dnes sa zdá, že v konečnom dôsledku, akokoľvek paradoxne to znie, dodáva mu to relevancie na geopolitickej šachovnici. Svet je dnes naozaj plný paradoxov...
Čo teda môžeme v ďalších dňoch čakať – upokojenie alebo zostrenie situácie?
Skôr upokojenie. Aj keď „message“ pre Sýriu, Rusko, ale aj Severnú Kóreu či Irán zaznel jasne. Aj Trump má „červené línie“, ale na rozdiel od Obamu, ak sa prekročia, nemá problém zakročiť. Jasne a citeľne.
Jaroslav Naď
Pôsobí v Slovenskom inštitúte pre bezpečnostnú politiku ako Riaditeľ programu Bezpečnosť a obrana. Zaoberá sa obrannou a bezpečnostnou politikou. V minulosti pracoval v štruktúrach ministerstva obrany na rôznych analytických postoch. Šéfoval tiež sekcii obrany Stálej delegácie Slovenska pri NATO. Pôsobil ako generálny riaditeľ Sekcie obrannej politiky, medzinárodných vzťahov a legislatívy na Ministerstve obrany SR.
